Izraelský premiér Benjamin Netanjahu reaguje na ohlásenú mierovú dohodu medzi Spojenými štátmi a Iránom s tvrdením, že vojenské ťaženie definitívne odvrátilo jadrovú hrozbu pre židovský štát. Zároveň však prekvapivo priznal, že nepozná presný obsah americko-iránskeho memoranda, pre čo čelí ostrej domácej kritike. Izraelská armáda sa navyše z priľahlých bezpečnostných zón zatiaľ neplánuje stiahnuť.

Čo je dôležité

  • Odvrátená hrozba: Netanjahu tvrdí, že vojenská kampaň zabránila Teheránu získať jadrové zbrane na mnoho nasledujúcich rokov.
  • Izolácia od dohody: Izrael nebol súčasťou rokovaní a premiér priznal, že detaily zmluvy, ktorá sa má podpísať v piatok, zatiaľ vôbec nepozná.
  • Kritika doma: Opozícia aj členovia vlády mu vyčítajú podriadenie sa USA a fakt, že v Iráne zostáva pri moci ten istý klerikálny režim.
  • Armáda zostáva: Izraelské sily neopúšťajú bezpečnostné zóny v Pásme Gazy, južnom Libanone ani v Sýrii.

Bez Izraela a bez detailov

Ohlásenie prelomovej dohody o ukončení vojny, ktorú so zástupcami Iránu vyrokovali Spojené štáty, vyvolalo v Izraeli rozporuplné reakcie. Izrael totiž do vyjednávacieho procesu vôbec nebol zakomponovaný. Premiér Benjamin Netanjahu na pondelkovej tlačovej konferencii otvorene pripustil, že presné podrobnosti dokumentu, ktorý má byť formálne podpísaný v piatok vo Švajčiarsku, nepozná.

Napriek tomu považuje uplynulé obdobie za strategický úspech. Bez rozsiahlych vojenských operácií, ktoré Izrael realizoval spoločne so Spojenými štátmi, by podľa neho Irán už dnes disponoval jadrovými bombami a miliónom obyvateľov židovského štátu by hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Spoločná kampaň podľa jeho slov toto riziko odstránila na dlhé roky dopredu.

„Či už s dohodou, alebo bez nej, Irán nebude mať jadrové zbrane – ani dnes, ani zajtra. Pokiaľ budem premiérom Izraela, tak sa to nestane,“

vyhlásil rázne Netanjahu.

Kritika za ústupky a vzťahy s Trumpom

Priznanie, že Izrael nepozná detaily zmluvy, urobilo z premiéra okamžitý terč tvrdej domácej kritiky, ktorá sa ozýva aj z radov jeho vlastnej vlády. Kritici Netanjahuovi vyčítajú najmä to, že sa krajina musela prispôsobiť podmienkam nadiktovaným z Washingtonu. Najväčšiu nevôľu však vyvoláva fakt, že v Teheráne aj po vojne naďalej vládne rovnaký klerikálny režim, ktorý dlhodobo sľubuje zničenie Izraela.

Na novinársku otázku týkajúcu sa správ o nezhodách s americkým prezidentom Donaldom Trumpom Netanjahu reagoval diplomaticky a odvetil, že nemajú vždy nevyhnutne rovnaké názory. „Som zodpovedný za bezpečnostné záujmy Izraela,“ zdôraznil premiér a obhajoval tak svoje autonómne kroky.

Vojaci sa domov nevracajú

Hoci sa medzi Washingtonom a Teheránom črtá mier, z pohľadu Izraela sa bezpečnostná situácia na jeho hraniciach zďaleka neupokojila. Benjamin Netanjahu na tlačovej konferencii jasne ozrejmil, že ťaženie proti iránskym spojencom v regióne sa ešte neskončilo.

Izraelské ozbrojené sily sa tak v dohľadnej dobe nebudú sťahovať. Podľa premiéra zostanú prítomné v takzvaných „bezpečnostných zónach“ v Pásme Gazy, južnom Libanone a v Sýrii tak dlho, ako to bude pre ochranu štátu potrebné.