Americký prezident Donald Trump prekvapivo ohlásil, že dlhoočakávaná mierová dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom bude podpísaná už túto nedeľu. Šéf Bieleho domu sľubuje okamžité znovuotvorenie strategického Hormuzského prielivu a následnú likvidáciu iránskeho obohateného uránu. Teherán však americké nadšenie tlmí - presný termín podpisu popiera a trvá na svojich tvrdých podmienkach, medzi ktorými je výber poplatkov za plavbu, zrušenie sankcií aj prímerie v Libanone.
Čo je dôležité
- Sporný termín: Kým Donald Trump avizuje podpis dohody na nedeľu, iránske ministerstvo zahraničných vecí tento dátum vylúčilo.
- Hormuzský prieliv: USA očakávajú jeho okamžité uvoľnenie pre voľný obchod, Irán naopak žiada zaviesť poplatky za prechod lodí.
- Osud uránu: Americký prezident plánuje iránsky jadrový materiál zničiť, Teherán trvá na svojom práve na jeho obohacovanie.
- Postoj Izraela: Izrael si vyhradzuje právo pokračovať v samostatnom postupe a odmieta stiahnuť svoje sily z Libanonu, Sýrie či Gazy.
Bombardéry B-2 a varovanie z Bieleho domu
Kľúčovým sprostredkovateľom náročných rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom je v súčasnosti Pakistan, ktorého diplomacia rovnako ako americký prezident naznačila blížiaci sa elektronický podpis historickej zmluvy. Donald Trump o plánoch informoval prostredníctvom svojej platformy Truth Social.
Okrem samotného podpisu dohody a otvorenia Hormuzského prielivu však prezident USA zverejnil aj radikálny plán, ako chce definitívne vyriešiť otázku iránskeho jadrového programu, ktorý bol hlavným spúšťačom vojenského konfliktu.
„Keď sa všetko upokojí, pôjdeme si vziať jadrový prach, hlboko zakopaný pod mohutnými žulovými horami vďaka našim krásnym bombardérom B-2 a ich vynikajúcim pilotom, a zriedime a zničíme ho, či už v Iráne, alebo v Spojených štátoch. Ak nie, máme k dispozícii krajné riešenie, ktoré, dúfajme, už nikdy nebudeme musieť použiť,“
vyhlásil Trump, čím k dohode rovno pripojil aj priamu hrozbu pre prípad, že by islamská republika plánované kroky nezrealizovala v plnom rozsahu.
Rozdielne požiadavky a blokovaný prieliv
Hovorca iránskeho rezortu diplomacie voči americkým vyhláseniam okamžite namietal. Nedeľňajší termín podpisu vylúčil a prechádzajúce vyhlásenia oboch strán ukazujú, že do definitívneho konca konfliktu zostáva doriešiť ešte viacero zásadných bodov.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí spresnil, že detaily týkajúce sa jadrového programu sa budú riešiť až počas 60-dňového obdobia po podpísaní základnej dohody. Rozdiely v požiadavkách jednotlivých aktérov konfliktu prehľadne sumarizuje nasledujúca tabuľka:
| Aktér | Kľúčové požiadavky a ciele v rámci dohody |
|---|---|
| USA | Zničenie iránskeho obohateného uránu, zabránenie vývoju nukleárnych zbraní, okamžité a bezplatné znovuotvorenie Hormuzského prielivu. |
| Irán | Právo na mierové obohacovanie uránu, uvoľnenie sankcií a zmrazených financií, prímerie v Libanone a vyberanie poplatkov od lodí za prechod prielivom. |
| Izrael | Možnosť naďalej postupovať voči Iránu samostatne, zotrvanie vojenských jednotiek v obsadených zónach Libanonu, Sýrie a v Pásme Gazy. |
Ekonomické dopady a postoj Izraela
Záujmy Iránu sa sústreďujú najmä na uvoľnenie západných sankcií a odblokovanie miliárd zo zmrazených účtov. Ďalším kritickým bodom je režim v Hormuzskom prielive. Teherán už počas vojny zaviedol systém, podľa ktorého žiada od lodí poplatky za „poskytnuté služby“. Západné krajiny to považujú za flagrantné porušenie medzinárodného práva.
Faktické zablokovanie tejto strategickej úžiny malo v uplynulom období drvivý dopad na svetovú ekonomiku. Pred vypuknutím vojny tadiaľ prechádzala pätina svetových dodávok ropy a obrovské množstvá zemného plynu a hnojív. Blokáda tak priamo prispela k prudkému zvýšeniu cien pohonných hmôt aj potravín vo svete.
Mierovým rokovaniam však komplikuje situáciu prebiehajúci konflikt na iných frontoch. Zatiaľ čo Irán žiada zastavenie paľby v Libanone, kde izraelská armáda bojuje proti hnutiu Hizballáh, izraelský minister obrany Jisrael Kac zdôraznil, že jeho krajina v žiadnom prípade neplánuje opustiť vydobyté pozície a vyhradzuje si právo proti iránskym hrozbám naďalej zasahovať.
