Americký prezident Donald Trump otvorene hovorí o plánoch na úplné ovládnutie iránskeho ropného priemyslu a prevzatí strategického ostrova Chárk. V čase eskalujúceho konfliktu a porušovania jarného prímeria avizoval ďalšie tvrdé vojenské údery. V najnovšom televíznom rozhovore zároveň neskrýval frustráciu z krachu mierových rokovaní a tvrdo skritizoval kurdských spojencov, ktorí si podľa neho ponechali americké zbrane určené na zvrhnutie režimu v Teheráne.

Čo je dôležité

  • Obsadenie ropného uzla: USA plánujú prevziať kontrolu nad ostrovom Chárk, cez ktorý prechádza približne 90 percent exportu iránskej ropy.
  • Koniec prímeria: Americká armáda pokračuje v masívnych útokoch, na čo Irán odpovedal údermi na americké ciele v Bahrajne, Jordánsku a Kuvajte.
  • Kritika spojencov: Trump obvinil Kurdov, že si ponechali zbrane, ktoré mali poslúžiť iránskemu ľudu na zvrhnutie režimu.
  • Pozemné sily: Hoci prezident preferuje útoky bez nasadenia veľkého počtu vojakov, tvrdí, že na obsadenie kľúčových terminálov by stačila len malá skupina.

Najnovšia rétorika šéfa Bieleho domu naznačuje, že konflikt na Blízkom východe naberá na obrátkach. Donald Trump sa prostredníctvom sociálnych sietí aj televíznych obrazoviek vyhráža deštrukciou iránskych vojenských kapacít. Tvrdí, že iránske námorníctvo, letectvo aj protivzdušná obrana sú v tejto chvíli prakticky zničené.

Venezuelský scenár pre zakázaný ostrov

V centre americkej pozornosti je momentálne ostrov Chárk. Tento strategický bod, ležiaci v Perzskom zálive severne od Hormuzského prielivu, je hlavným ropným terminálom krajiny. Žije na ňom približne 8000 ľudí a pre prísne obmedzený prístup je známy aj ako zakázaný ostrov.

Americký prezident si od jeho obsadenia sľubuje získanie úplnej kontroly nad iránskymi trhmi s ropou a zemným plynom.

„Podobne, ako sa nám to podarilo vo Venezuele, čo funguje výborne tak pre Venezuelu, ako aj pre Spojené štáty americké.“

Zároveň vo svojich vyhláseniach potvrdil pokračovanie intenzívnych nočných úderov, čím definitívne pochoval nádeje na udržanie prímeria platného od apríla. Irán na tieto kroky už stihol reagovať a zasiahol americké záujmy v okolitých krajinách.

Zbrane pre Kurdov a frustrácia z rokovaní

Po zverejnení týchto plánov poskytol Donald Trump rozsiahly rozhovor pre stanicu Fox News, kde situáciu ďalej vysvetľoval. Zdôraznil, že jeho preferenciou bolo vždy ostrov prevziať. Hoci hromadné nasadenie pozemných jednotiek nie je jeho prioritou, je presvedčený, že Spojené štáty by dokázali oblasť kontrolovať aj s nasadením malej skupiny vojakov. Dodal tiež, že sa chce vyhnúť útokom na civilnú infraštruktúru, aby netrpeli bežní ľudia.

Prezident neskrýval obrovskú frustráciu z toho, že sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o ukončení vojny, znovuotvorení prielivu a zastavení iránskeho jadrového programu.

„Celé je to šialené, oni sú v skutočnosti už podriadení, len si to ešte neuvedomujú.“

Prekvapivé bolo aj jeho vyjadrenie na adresu regionálnych spojencov. Priznal, že USA sa pokúsili vyzbrojiť iránsky ľud, aby zvrhol režim v Teheráne. Zbrane však odovzdali Kurdom, ktorí ich podľa Trumpa neodovzdali ďalej.

„Kurdi nás sklamali. Ale ja si to budem pamätať, Kurdi,“

dodal prezident. Svoje vystúpenie zakončil tradičnou kritikou médií, ktoré podľa neho o vojne informujú spôsobom, ktorý iránskym predstaviteľom neprimerane lichotí.