Pápež Lev XIV. počas svojej kázne v ikonickej barcelonskej bazilike Sagrada Família ostro skritizoval koncept „spravodlivej vojny“, ktorý v súvislosti s konfliktom v Iráne obhajuje Washington. Vyhlásil, že skutoční kresťania nemôžu podporovať vojnu ani zabíjať nevinných, čo analytici vnímajú ako priamy úder administratíve Donalda Trumpa. Hlava katolíckej cirkvi sa rázne zastala aj migrantov a počas návštevy Katalánska stihla požehnať najvyššiu kostolnú vežu sveta či navštíviť väznicu.

Čo je dôležité

  • Ostrá kritika Washingtonu: Pápež označil pojem „spravodlivá vojna“, ktorý používa Biely dom pre konflikt s Iránom, za úplne zastaraný.
  • Odkaz veriacim: Podľa Svätého Otca nie je možné veriť v Ježiša a zároveň podporovať vojenské konflikty či opúšťať migrantov unikajúcich pred biedou.
  • Reakcia J. D. Vancea: Americký viceprezident a katolícky konvertita obhajuje zásah proti Iránu a vyzval pápeža na teologickú opatrnosť.
  • Historické míľniky: Lev XIV. si uctil pamiatku architekta Antoniho Gaudího presne 100 rokov od jeho smrti a požehnal novú Vežu Ježiša Krista.

O ráznych slovách hlavy katolíckej cirkvi informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na agentúru AFP. Pápež Lev XIV. celebroval omšu pred tisíckami veriacich, medzi ktorými nechýbali najvyšší španielski predstavitelia – kráľ Filip VI. s kráľovnou Letiziou, premiér Pedro Sánchez, ako aj členovia španielskej a katalánskej vlády.

Nemôžeme veriť v Ježiša a podporovať vojnu

Hlavným motívom pápežovej homílie v monumentálnom chráme Sagrada Família bolo rázne odmietnutie vojenského riešenia globálnych konfliktov a apel na ľudskosť pri migračnej kríze. Kresťanská viera je podľa neho nezlučiteľná s obhajobou zbraní.

„Nemôžeme veriť v Ježiša a podporovať vojnu. Nemôžeme veriť v Ježiša a zabíjať nevinných. Nemôžeme opúšťať tých, ktorí utekajú pred biedou,“

zdôraznil pápež. Jeho slová priamo narážali na rétoriku administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá opakovane obhajuje vojenské údery na Irán ako preventívne opatrenie, ktoré má krajine zabrániť vo vývoji jadrových zbraní.

Do ideologického sporu s Vatikánom sa dostal najmä americký viceprezident J. D. Vance. Vance, ktorý pred časom konvertoval na katolicizmus, koncept „spravodlivej vojny“ aktívne podporuje a pápežovi odkázal, aby bol vo svojich teologických vyjadreniach opatrnejší. Trump v minulosti označil pápeža za slabého v zahraničnej politike, na čo Lev XIV. reagoval slovami, že má morálnu povinnosť ozvať sa a pravdivo hlásať evanjelium bez ohľadu na kritiku.

Poctenie Gaudího a požehnanie svetového unikátu

Návšteva Barcelony mala pre pápeža aj hlboký duchovný a historický rozmer. Ešte pred samotnou omšou zišiel do krypty baziliky, aby sa pomodlil pri hrobe geniálneho katalánskeho architekta Antoniho Gaudího, od ktorého úmrtia uplynulo presne sto rokov. Gaudí bol v apríli 2025 pápežom Františkom vyhlásený za ctihodného, čím sa otvorila cesta k jeho blahorečeniu.

Podľa rešpektovaného náboženského webu La Croix po svätej omši nasledoval historický moment – požehnanie Veže Ježiša Krista. Tento architektonický skvost s celkovou výškou 172,5 metra je oficiálne najvyššou kostolnou vežou na svete. Príslušný požehnávací text predniesol pápež symbolicky v katalánčine, čím vyvolal silné emócie u miestnych obyvateľov. Pripomeňme, že samotný chrám vysvätil pred 16 rokmi pápež Benedikt XVI.

Cesta medzi väzňov a tisícročné opátstvo

Pápežov program v Katalánsku bol mimoriadne nabitý a zameraný na marginalizované skupiny. Ešte dopoludnia navštívil väzenské zariadenie Brians 1, kde si vypočul emotívne svedectvá dvoch odsúdených a väzenského kaplána. Všetkých prítomných ubezpečil, že Božia láska stojí nad akýmkoľvek ľudským zlyhaním.

„Boh ťa miluje takého, aký si, ale sníva o tvojom lepšom ja,“

povedal väzňom Svätý Otec.

Z Barcelony sa následne presunul do slávneho benediktínskeho opátstva na posvätnom vrchu Montserrat, ktoré nedávno oslávilo 1000 rokov od svojho založenia. Lev XIV. označil toto miesto za maják západnej kresťanskej kultúry, pomodlil sa s veriacimi ruženec a poklonil sa pred sochou Panny Márie z Montserratu, známou ako La Moreneta, ktorú v roku 1881 pápež Lev XIII. vyhlásil za patrónku Katalánska.

Svoju apoštolskú cestu v Španielsku zakončí pápež vo štvrtok, kedy odcestuje na Kanárske ostrovy. Tam ho okrem duchovného programu čakajú kľúčové stretnutia s migrantmi a organizáciami, ktoré im pomáhajú s integráciou. Návrat do Ríma je naplánovaný na piatok.