Ústavný súd (ÚS) SR posúdi ústavnosť kontroverznej časti zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Skupina opozičných poslancov za hnutie Progresívne Slovensko (PS) totiž na súde napadla pravidlá, podľa ktorých štát kráti alebo úplne odoberá sociálne dávky ľuďom, ktorí odmietnu ponuku primeranej práce. Ústavný súd v stredu prijal ich podnet na ďalšie konanie v celom rozsahu.

Čo je dôležité

  • Zásah Ústavného súdu: ÚS SR podrobne preskúma ústavnosť pravidiel pre krátenie a odňatie dávok v hmotnej núdzi.
  • Iniciatíva opozície: Návrh na preskúmanie podala skupina poslancov parlamentu za hnutie Progresívne Slovensko (PS).
  • Hlavný argument: Dávka v hmotnej núdzi zabezpečuje základné životné podmienky a ľudskú dôstojnosť, preto jej vyplácanie nesmie byť viazané na ďalšie podmienky.
  • Medzinárodné právo: Poslanci v podaní namietajú aj možný rozpor s globálnymi dohovormi o ľudských právach a zákaze nútenej práce.

Opoziční poslanci sa vo svojom podaní obrátili na Ústavný súd SR s argumentom, že súčasné nastavenie systému sociálnej pomoci prekračuje rámec ústavy aj medzinárodných záväzkov. Súd ich sťažnosť vyhodnotil ako opodstatnenú na prerokovanie a v stredu ju kompletne prijal na ďalšie konanie.

Ľudská dôstojnosť bez podmienok

Podľa poslaneckého podania je dávka v hmotnej núdzi jedinou univerzálne nárokovateľnou dávkou na Slovensku, ktorej primárnym a nespochybniteľným účelom je garantovanie prežitia človeka a priame zabezpečenie jeho základných životných potrieb.

„Ak je dávka v hmotnej núdzi materiálnym ekvivalentom garancie práva na život, resp. naplnením práva na ľudskú dôstojnosť, nemožno jeho poskytovanie podmieňovať splnením ďalších požiadaviek,“

píše sa v schválenom poslaneckom návrhu, s ktorým sa bude musieť Ústavný súd vyrovnať.

Rozpor so zákazom nútenej práce

Okrem slovenskej ústavy vidia predkladatelia zásadný problém aj v medzinárodnej rovine. Súčasná legislatíva, ktorá v podstate tlačí ľudí do prijatia práce pod hrozbou straty minimálneho sociálneho zabezpečenia, je podľa nich v priamom rozpore s viacerými kľúčovými dokumentmi.

V podaní sa konkrétne namieta nesúlad s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a taktiež s dvoma zásadnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce – konkrétne s Dohovorom č. 29 o nútenej alebo povinnej práci a Dohovorom č. 105 o zrušení nútenej práce. Ústavný súd teraz bude musieť definitívne rozhodnúť, či štát môže podmieňovať pomoc najchudobnejším občanom ich pracovnou aktivitou.