Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan označil plánovanú účasť amerického prezidenta Donalda Trumpa na júlovom summite NATO v Ankare za kľúčový moment pre stabilitu celej Aliancie. Stretnutie lídrov prichádza v mimoriadne kritickom čase, kedy transatlantickými vzťahmi zmieta hlboké napätie vyvolané vojenskými údermi USA a Izraela na Irán, od ktorých sa európske štáty aj Turecko rázne dištancovali.

Čo je dôležité

  • Prelomové stretnutie: Nadchádzajúci summit 32 členských štátov NATO sa uskutoční 7. a 8. júla v tureckej metropole Ankara.
  • Trumpova účasť potvrdzuje záväzok: Prítomnosť šéfa Bieleho domu potvrdil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, čím čiastočne rozptýlil obavy o izolacionizme Washingtonu.
  • Požiadavka na reformy: USA jasne deklarujú, v Aliancii nateraz zostávajú, no požadujú od európskych partnerov zásadné a hlboké zmeny.
  • Geopolitická kríza: Vzťahy vnútri Aliancie sú paralyzované od 28. februára po tom, čo Spojené štáty a Izrael zaútočili na Irán bez podpory európskych spojencov.

O dôležitom diplomatickom posune informuje TASR na základe správ agentúry AFP. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan predniesol svoje vyhlásenie pred poslancami vládnucej Strany spravodlifosti a rozvoja (AKP), pričom zdôraznil, že Turecko zintenzívnilo všetky diplomatické aj bezpečnostné prípravy.

Ankara ako historický míľnik

Turecko chce z nadchádzajúceho stretnutia vyťažiť maximum a urobiť z neho udalosť, ktorá nanovo definuje pravidlá hry v rámci severoatlantického bloku.

„Oznámenie, že prezident USA Trump sa osobne zúčastní na summite, je významným krokom, pokiaľ info ide o stabilitu Aliancie,“

vyhlásil Erdogan s tým, že Ankara urobí všetko pre to, aby sa toto podujatie stalo skutočným míľnikom v histórii NATO.

Účasť Donalda Trumpa minulý týždeň definitívne potvrdil americký šéf diplomacie Marco Rubio. Reagoval tým na rastúcu nervozitu v európskych hlavných mestách ohľadom toho, nakoľko je nový americký kabinet ochotný rešpektovať transatlantickú spoluprácu.

NATO potrebuje hlboké zmeny

Americká administratíva však posiela spojencom jasné ultimátum. Spojené štáty nechcú z bloku odísť, no nehodlajú už tolerovať doterajší stav.

„Stále sme v NATO, no NATO potrebuje významné zmeny,“

povedal na rovinu Rubio americkým kongresmanom, pričom júlové stretnutie bez okolkov označil za pravdepodobne najdôležitejšie v celej histórii fungovania Aliancie.

Situácia je o to výbušnejšia, že vnútorná jednota 32 štátov dostala obrovskú ranu na konci februára tohto roka. Rozhodnutie Spojených štátov a Izraela spustiť vojenské útoky proti Iránu narazilo v Európe na tvrdý odpor. Európske vlády aj samotné Turecko sa do tejto vojny odmietli akokoľvek zapojiť, čo vytvorilo najväčšiu trhlinu v dôvere medzi partnermi za posledné desaťročia.