Oficiálnou piesňou majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré sa konali v roku 1994 v USA, bola skladba Gloryland. Na motívy pôvodného amerického spirituálu ju zložila britská dvojica Charlie Skarbek a Rick Blaskey a naspieval ju americký spevák Daryl Hall za asistencie speváckeho súboru Sounds of Blackness. TASR ju predstavuje v rámci seriálu o oficiálnych piesňach svetových futbalových šampionátov.
Gospelová hymna od muža, ktorý šport nesleduje
Modernú gospelovú hymnu, ako pieseň nazvali v jednej z recenzií, nahral Daryl Hall v rámci sólových aktivít, ktorým sa v 90. rokoch venoval popri pokračujúcej, no utlmenej produkcii dua Hall & Oates. Paradoxom je, že k piesni sprevádzajúcej najsledovanejšie športové podujatie sa dostal ako človek, ktorý o sebe priznal, že šport vôbec nesleduje.
Mesiac pred otvorením šampionátu, na ktorom skladbu naživo so súborom Sounds of Blackness odprezentoval, pre časopis Music & Media priznal, že ho uchvátili správy o pozornosti, ktorú diváci na celom svete venujú šampionátu i jeho otváraciemu ceremoniálu.
„Tie očakávané čísla sledovanosti sú úchvatné, ale musím povedať, že môj výkon na pódiu je rovnaký, či ma sleduje sto alebo sto miliónov divákov,“
uviedol Hall. Pochvaľoval si aj spoluprácu s gospelovým súborom: „Vychádzame z rovnakých hudobných základov, myslím si, že v tomto naozaj ladíme,“ dodal.
Pieseň, ktorú kritici zaradili medzi najhoršie
Gloryland vyšla nielen ako singel, ale aj ako skladba na rovnomennom albume vydanom pri príležitosti MS 1994. Medzi najznámejšie hymny futbalových majstrovstiev sa však nikdy nezaradila a nestretla sa ani s výrazným pozitívnym ohlasom – v hodnoteniach sa dokonca objavujú vyslovene kritické hlasy, ktoré ju považujú za vôbec najhoršiu oficiálnu pieseň futbalových MS.
Možno aj preto sa s MS 1994 v USA častejšie spája pieseň skupiny Queen We Are The Champions. Hoci nebola oficiálnou piesňou šampionátu, práve táto skladba otvárala album Gloryland.
MS 1994 v spomienkach: Escobar, Stoičkov aj Baggiova penalta
Tak či onak, MS v USA v roku 1994 sa v spomienkach spájajú najmä s udalosťami priamo na trávniku. Do histórie – žiaľ, nielen tej futbalovej – sa zapísal smolný vlastný gól, ktorý si v zápase proti domácemu tímu strelil kolumbijský obranca Andrés Escobar. Futbalista zaň pár dní po šampionáte zaplatil životom – zastrelil ho nájomný vrah najatý stávkárskou mafiou.
Nezabudnuteľné ostáva aj ťaženie Bulharov, ktorých Christo Stoičkov doviedol medzi štyroch najlepších, či signál Švédov pri priamom kope, keď si Thomas Brolin v zápase s Rumunskom odskočil od múru a otvoril skóre štvrťfinálového duelu. A napokon veľké finále Taliansko – Brazília, jedenástkový rozstrel zakončený zahodenou penaltou Roberta Baggia, ktorú by „Il Divin Codino“ zrejme najradšej úplne vymazal z histórie.
Gloryland tak ostáva skôr poznámkou pod čiarou v dejinách hymien svetových šampionátov – pieseň, ktorú prekryli tak slávnejšia Queen, ako aj dramatické momenty samotného turnaja, od tragédie Andrésa Escobara až po Baggiovu zahodenú penaltu vo finále.
