Prorastové stimuly na podporu ekonomiky by sa mohli financovať aj za cenu vyššieho deficitu verejných financií, ak peniaze reálne pomôžu podnikateľskému prostrediu. V diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 to vyhlásil poslanec Michal Bartek z vládnej strany Hlas-SD. Opozícia naopak prijaté opatrenia kabinetu ostro kritizuje a upozorňuje na masívny výpadok vo výbere daní či odchod firiem zo Slovenska.

Čo je dôležité z diskusie

  • Vyšší deficit: Koalícia nevylučuje dočasné prehĺbenie štátneho schodku, pokiaľ financie pôjdu na ekonomické stimuly pre podnikateľov.
  • Sociálne štandardy: Vládne strany odmietajú škrty vrátane návrhov na skrátenie obednej prestávky a garantujú zachovanie 13. dôchodku.
  • Kritika opozície: Zástupcovia PS a SaS označujú vládne kroky za nedostatočné, navrhujú zrušenie nových daní a zavedenie rovnej dane.

Koalícia bráni sociálny štandard a hovorí o stimuloch

Vládne opatrenia na stabilizáciu ekonomiky obhajoval v nedeľnej diskusii poslanec Národnej rady SR Michal Bartek (Hlas-SD) v debate s koaličným partnerom Jánom Mažgútom (Smer-SD) a zástupcami opozície. Podľa Barteka je prvoradá ochrana sociálneho štandardu, a to aj v prípade, ak by to znamenalo zhoršenie stavu verejných financií.

„Ja som napríklad aj za také úvahy, pokiaľ by sme mali riskovať aj vyšší deficit verejných financií. Ale keď si jasne povieme, že tento deficit verejných financií pôjde na podporu ekonomiky a na prorastové stimuly pre podnikateľské prostredie, áno, tak poďme do toho. My chápeme tú situáciu, ale na druhú stranu nebudeme pozerať na ľudí cez Excel, ako to robí SaS alebo Progresívne Slovensko,“

priblížil Bartek s tým, že strana Hlas-SD neustúpi zo svojich priorít. Vysvetlil, že nebudú súhlasiť napríklad s návrhmi zamestnávateľov na skrátenie obednej prestávky o 15 minút a naďalej budú jasnou garanciou 13. dôchodku.

Jeho koaličný kolega Ján Mažgút verí, že rast slovenskej ekonomiky bude v budúcom roku vyšší ako 1 %. Predstaviteľov opozície upozornil, že vládne opatrenia nemajú vplyv na verejné financie, takže by od nich nemali očakávať prínos do štátneho rozpočtu. Varoval tiež pred prípadnými škrtmi zo strany pravicových strán, ktoré by podľa neho zasiahli do životnej úrovne občanov.

Opozícia žiada rovnú daň a koniec zdanenia transakcií

Zástupkyňa Progresívneho Slovenska (PS) Zuzana Mesterová vládne kroky ostro kritizovala. Podľa jej slov koalícia už prestala nazývať avizované opatrenia prorastovými a prešla na výraz stabilizačné. Tieto kroky označila za nepostačujúce a dodala, že PS má vo svojom programe Tresk pripravených viac ako 76 opatrení na podporu rastu ekonomiky SR.

Mesterová upozornila aj na problémy s výberom daní, ktorý je aktuálne o 1,2 miliardy eur nižší ako v roku 2023. Avizovala tiež snahu vysporiadať sa s transakčnou daňou.

Radikálnejšie ekonomické zmeny presadzuje poslanec Marián Viskupič (SaS). Sociálny štandard, ktorý dosiahla táto vláda, definoval ako odchádzajúce firmy a nulové investície. Ak sa má Slovensko stať ekonomickým tigrom, navrhuje výlučne pravicové riešenia.

„Toto sú tie naše - zrušenie spotrebnej dane, rovná daň z príjmu zamestnancov, rovná daň z príjmu firiem, estónsky model zdanenia, teda nulové zdanenie reinvestovaného zisku a upratanie v DPH - ideálne jedna sadzba, maximálne dve, bez výnimiek. Toto Slovensko potrebuje a toto je to, čo posunie Slovensko dopredu, aby sme sa jedného dňa, hoci to bude chvíľku trvať, mohli hrdiť, že sme nejakým tigrom, nie zdochnutou mačkou,“

dodal Viskupič na záver diskusie.