Členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) zvažujú nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 70 miliárd eur, ktorý by mohol byť oficiálne predstavený na júlovom summite v Ankare. Návrh, s ktorým pôvodne prišlo Nemecko, reaguje na postupné zastavenie americkej pomoci po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu a snaží sa o spravodlivejšie rozdelenie finančného bremena medzi európskymi spojencami. Rozhovory sú však zatiaľ v počiatočnej fáze.

Nový nemecký návrh a spravodlivejšie financovanie

Diskusie o masívnom balíku prebiehajú v čase, keď spojenci hľadajú spôsoby, ako posilniť podporu Ukrajiny viac než štyri roky od začiatku invázie ruských síl, pričom Kyjev podľa analytikov preberá na fronte iniciatívu. Detaily pripravovanej pomoci zahŕňajú tieto kľúčové body:

  • Návrh, ktorý v máji predložilo Nemecko, zahŕňa nový mechanizmus na zvýšenie transparentnosti financovania.
  • Viaceré štáty totiž dlhodobo upozorňujú, že neúmerne znášajú náklady na podporu Kyjeva.
  • Z plánovaného 70-miliardového balíka by 30 miliárd eur pochádzalo z už schváleného dvojročného úveru EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur.
  • Zvyšných 40 miliárd eur by mali tvoriť priame bilaterálne záväzky jednotlivých členských štátov Aliancie.
  • Objavujú sa však obavy, že niektoré krajiny budú považovať európsky úver za náhradu vlastnej bilaterálnej pomoci, ktorú napríklad švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová označila za nevyhnutnú.

„Kľúčové je dosiahnuť pevný záväсок pokračovať v podpore Ukrajiny udržateľným a spravodlivejším spôsobom.“

Zmena postoja USA a priority Kyjeva

Európske štáty museli prevziať iniciatívu po zásadnom obrate v politike Washingtonu, čo sa odráža aj na celkovom objeme financií prúdiacich na Ukrajinu.

  • Spojené štáty po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu postupne zastavili takmer všetku novú vojenskú pomoc Ukrajine.
  • Zbrane Kyjevu Američania predávajú len v prípadoch, keď nákup priamo financujú európski spojenci.
  • Podľa dát nemeckého Kielského inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) vyčlenili európske krajiny od januára do apríla na pomoc približne dve miliardy eur mesačne, čo predstavuje mierny pokles oproti 2,4 miliardám v rovnakom období minulého roka. Americkú pomoc inštitút nezaznamenal.
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu 3. júna 2026 požiadal o ďalšie systémy protiraketovej obrany Patriot na likvidáciu balistických rakiet, pričom dodávky podľa neho brzdí nedostatok rakiet spôsobený vojnou s Iránom.
  • Ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Aľona Hetmančuková zdôraznila, že nový balík sa musí sústrediť na priority Kyjeva: protivzdušnú obranu, investície do výroby dronov a rakiet a muníciu s dlhým dosahom.

Rozhodnutie padne na summite v Ankare

K nemeckej iniciatíve sa spojenci utiekajú po tom, čo v máji odmietli návrh generálneho tajomníka Marka Rutteho vyčleniť pre Ukrajinu 0,25 percenta HDP členských krajín. Hoci sú diskusie v počiatočnej fáze, posun by mohlo priniesť už júnové stretnutie ministrov obrany. Celá iniciatíva bude následne hlavnou témou summitu lídrov NATO, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla 2026 v Ankare, kde sa očakáva snaha o spravodlivejšie rozdelenie bremena.

Pripravovaný 70-miliardový balík pomoci pre Ukrajinu, o ktorom sa bude rokovať na júlovom summite NATO v Ankare, odhaľuje hlbokú štrukturálnu transformáciu západnej podpory v roku 2026. Úplný výpadok amerického financovania po nástupe Donalda Trumpa prinútil európskych spojencov prebrať plnú finančnú zodpovednosť a hľadať nové mechanizmy krytia, akým je kombinácia úveru EÚ a bilaterálnych príspevkov. Nemecká iniciatíva síce prichádza v momente, kedy Kyjev preberá na fronte iniciatívu, no naráža na európsku realitu – klesajúci trend mesačnej pomoci a neochotu niektorých štátov navyšovať vlastné rozpočty po krachu Rutteho plánu. Pre Európu tak nepôjde len o test schopnosti logisticky zásobovať Ukrajinu kritickou protivzdušnou obranou v čase globálneho nedostatku munície, ale predovšetkým o skúšku politickej jednoty a schopnosti udržať obranu kontinentu aj bez asistencie Washingtonu.