Projekt Zelená domácnostiam by sa mal stať nástrojom na dočerpanie zvyšných európskych fondov na konci programového obdobia. Kým Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) spoločne s Ministerstvom hospodárstva SR deklarujú administratívnu pripravenosť na rýchly presun financií, samotní zhotovitelia varujú pred vážnymi kapacitnými limitmi a vleklými prieťahmi. Projekt momentálne prechádza fázou prestavenia, pričom na rok 2026 sa chystajú výrazné zmeny zamerané na zjednodušenie procesov a silnejšiu podporu dekarbonizácie vykurovania.
Pripravenosť štátu na absorpciu eurofondov
Zástupcovia štátnych inštitúcií na konferencii o energetickej transformácii v oblasti vykurovania a chladenia v Národnej rade SR potvrdili snahu využiť existujúci dotačný mechanizmus na záchranu nevyčerpaných európskych peňazí.
- Slovenská inovačná a energetická agentúra sa už v minulosti neúspešne pokúšala o presmerovanie týchto prostriedkov.
- Podľa Michala Iloviča zo SIEA disponuje agentúra veľkou absorpčnou schopnosťou a dokáže peniaze relatívne rýchlo prerozdeliť, keďže povoľovanie týchto projektov nie je časovo náročné.
- Agentúre by síce viac vyhovovalo priebežné čerpanie, no voľné prostriedky bývajú tradične dostupné až v závere obdobia.
- Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Szabolcs Hodosy potvrdil, že rezort bude pripravený tieto peniaze v závere absorbovať, hoci na medzirezortnej úrovni sa zvyčajne deklaruje bezproblémové vyčerpanie vlastných alokácií.
Limity zhotoviteľov a prieťahy v administrácii
Kým štát vidí priestor na rýchle rozdelenie peňazí, aplikačná prax naráža na reálne kapacity inštalatérskych firiem a nefungujúcu byrokraciu.
- Dušan Vicen, zástupca 1600 zhotoviteľov zaregistrovaných v projekte, upozornil na výrazné limity flexibility na strane firiem.
- Zhotovitelia nedokážu promptne zareagovať na masívny nárazový dopyt, pri ktorom by museli napríklad v priebehu troch mesiacov zabezpečiť materiál a zrealizovať inštalácie pre stovky zákaziek naraz.
- Vicen apeloval na zlepšenie administrácie poukážok, keďže napriek oficiálnej trojmesačnej lehote SIEA dostávajú zhotovitelia v súčasnosti nevybavené poukážky ešte z roku 2024.
- Zdržanie podľa Iloviča zo SIEA spôsobila zmena pravidiel a následný nápor 15 000 podaných žiadostí v priebehu dvoch mesiacov.
- Agentúra uznala, že dlhodobé blokovanie podnikov je neprípustné a pripustila návrat k predchádzajúcim, lepšie fungujúcim spôsobom modifikácie.
Budúcnosť projektu Zelená domácnostiam v roku 2026
Dotačný program aktuálne prechádza prerodom, ktorého cieľom je odstránenie doterajších chýb a zmena technologických priorít podpory.
- Vydávanie nových poukážok je pozastavené od polovice roka 2025, kedy došlo k vyčerpaniu a rezervovaniu všetkých dostupných prostriedkov.
- Nové podmienky projektov Zelená domácnostiam a Zelená solidarita by mali byť zverejnené v druhom štvrťroku 2026.
- K samotnému sprístupneniu príspevkov na inštalácie by malo dôjsť v treťom štvrťroku 2026.
- Pripravuje sa úprava mechanizmu podávania žiadostí tak, aby bol celý proces preplácania príspevkov jednoduchší, rýchlejší a menej chybový.
- Zároveň sa očakáva zníženie maximálnych príspevkov na zariadenia určené na výrobu elektriny, keďže projekt sa chce v novom nastavení viac zamerať na dekarbonizáciu vykurovania.
- Z európskych fondov z Programu Slovensko dokážu poukážky pokryť až 50 % oprávnených výdavkov na tepelné čerpadlá, fotovoltiku, slnečné kolektory, kotly na biomasu a veterné turbíny.
Plány štátnych orgánov na rýchle dočerpanie zvyšných eurofondov cez projekt Zelená domácnostiam odhaľujú chronický rozpor medzi administratívnymi tabuľkami a reálnou trhovou kapacitou. Zatiaľ čo rýchlosť formálneho schvaľovania dodáva ministerstvám falošný pocit pripravenosti, inštalatérske firmy otvorene varujú, že skokové nárazové dotácie bez plynulej kontinuity vedú ku kolapsu dodávateľských reťazcov. Priznanie agentúry SIEA o hromadení restov z roku 2024 dokazuje zlyhanie procesov po zmene pravidiel. Očakávaný reštart v polovici roka 2026, spojený so znížením dotácií na elektrinu a presunom ťažiska na vykurovanie, tak predstavuje nielen strategický posun priorít, ale predovšetkým nevyhnutný pokus o obnovenie naštrbenej dôvery zhotoviteľov v dotačný systém štátu.
