Jadrový fyzik Martin Venhart pôsobí vo funkcii predsedu Slovenskej akadémie vied (SAV) presne jeden rok, pričom na tomto poste vystriedal dlhoročného šéfa Pavla Šajgalíka. Pri príležitosti svojho prvého výročia vo vedení, ktoré pripadlo na sobotu 6. júna 2026, zhodnotil najväčšie výzvy uplynulého obdobia. Medzi kľúčové témy jeho agendy patril boj s dezinformáciami, kauza okolo analýzy mRNA vakcín, ale aj ambiciózne plány na modernizáciu areálu SAV či snaha o zisk prestížnych európskych grantov.

Krízový manažment a boj s hoaxmi

Prvé týždne vo funkcii označil nový predseda za mimoriadne hektické, keďže si vyžadovali stretnutia s najvyššími politickými predstaviteľmi, diplomatmi a podnikateľmi. Krátko po nástupe musela akadémia čeliť aj vážnym celospoločenským a politickým výzvam:

  • Prvou veľkou skúškou v oblasti komunikácie bola kríza po odovzdaní správy o analýze mRNA vakcín.
  • Akadémia vtedy podľa Venharta získala masívnu podporu od mienkotvorných inštitúcií i verejnosti, čo pomohlo oslabiť vplyv vládneho splnomocnenca a posilniť záujem o očkovanie na jeseň.
  • V súčasnosti vníma ako obrovský problém boj s dezinformáciami, čo stavia vedu do úplne novej, defenzívnej roly.
  • Stáva sa nevyhnutným, aby špičkoví vedci napríklad z astronomického ústavu vydávali oficiálne stanoviská k tvrdeniam o plochej Zemi, čo predseda považuje za plytvanie časom a talentom.
  • Upozornil tiež na alarmujúci návrat ochorení, akým je záškrt, ktorý sa opäť objavuje pre ľahkovážne odmietanie očkovania.

„Skutočne mám tie najhoršie pocity, keď musím žiadať špičkových vedcov napríklad z astronomického ústavu, aby vydali stanovisko k tvrdeniam o plochej Zemi. Je to jednoznačne plytvanie časom, talentom, vzdelaním a v konečnom dôsledku aj peniazmi.“

Reforma procesov a úspechy v grantoch

Venhart sa vo svojej funkcii snaží priniesť nový prístup najmä pri výbere a výchove riaditeľov a riaditeliek ústavov, keďže od týchto lídrov priamo závisia celkové výsledky inštitúcií.

  • Priznáva, že v personálnej oblasti, výchove lídrov a riadení procesov SAV stále zaostáva a samotné reformy nepostupujú želaným tempom.
  • Akadémia sa intenzívne zameriava na podporu získavania najprestížnejších európskych grantov (ERC).
  • Tento rok sa podaril výrazný pokrok, keďže do druhého kola hodnotenia postúpili až štyri projekty zo Slovenska, čo bolo v minulosti veľkou raritou.

Modernizácia areálu na Patrónke

Jednou z hlavných strategických priorít nového vedenia je aj vyriešenie dlhodobého investičného dlhu a celková prestavba bratislavského areálu SAV na Patrónke.

  • Cieľom je pretvoriť zastarané priestory na moderné vedecké centrum.
  • Areál by mal byť v budúcnosti funkčne prepojený so Zoologickou záhradou a plánovanou centrálou spoločnosti ESET.
  • Ak pôjdu povoľovacie procesy podľa plánu, prvé budovy by sa mohli začať stavať v rokoch 2028 až 2029.

Vyjadrenia Martina Venharta zo 6. júna 2026 potvrdzujú, že Slovenská akadémia vied prechádza pod jeho vedením fázou sebareflexie a nutnej adaptácie na nové celospoločenské hrozby. Kým v minulosti sa inštitúcia sústredila primárne na vedecký výkon a infraštruktúru, dnes musí jej vedenie aktívne vstupovať do verejného priestoru a zvádzať priamy boj s antisystémovými naratívmi. Skutočnosť, že najvyššia vedecká inštitúcia v krajine musí míňať svoje kapacity na vyvracanie teórií o plochej Zemi či obhajobu základného očkovania, je alarmujúcim obrazom stavu spoločnosti, no zároveň dôkazom toho, že SAV pod Venhartovým vedením nerezignovala na svoju celospoločenskú zodpovednosť.