Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka vyjadril otvorené sklamanie nad tým, že jeho snahy o prísnejšie legislatívne postihovanie daňovej kriminality zostali zo strany zákonodarcov nevypočuté. Reaguje tak na osud svojho legislatívneho podnetu z marca 2026, ktorý predložil predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu. Po rozsiahlej vládnej novele Trestného zákona, účinnej od augusta 2024, prokuratúra zaznamenala radikálny pokles trestných stíhaní daňových deliktov. Minister spravodlivosti Boris Susko však výhrady odmieta s argumentom, že dekriminalizácia neznamená beztrestnosť, ale presun trestania do roviny daňového práva.

Ignorovanie odborného názoru a pokles stíhaní

Šéf Generálnej prokuratúry SR zverejnil svoje kritické stanovisko na sociálnej sieti. Priznal v ňom, že je mu mimoriadne ľúto ignorovania odborného názoru inštitúcie, ktorú vedie.

Kritika Maroša Žilinku sa opiera o nasledujúce fakty a predchádzajúce kroky:

  • Odborný názor prokuratúry a snaha o vytvorenie legislatívnych podmienok pre účinnejšiu trestnoprávnu reakciu štátu na daňové delikty neboli vôbec vypočuté.
  • Generálny prokurátor SR ešte v marci 2026 doručil predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu ucelený legislatívny podnet.
  • Cieľom tohto podnetu mal byť účinnejší boj proti daňovej kriminalite a dôležitá súvisiaca ochrana finančných záujmov Európskej únie.
  • Žilinka už v marci 2026 verejne informoval o výraznom poklese trestného stíhania daňovej kriminality.
  • Tento stúpajúci trend poklesu priamo súvisí s vládnou novelou Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 6. augusta 2024.
  • Prijatou legislatívnou úpravou podľa prokuratúry došlo k zásadnej zmene podmienok trestnosti činu pri daňových trestných činoch.

Argumenty ministerstva spravodlivosti

Na marcové varovania prokuratúry o radikálnom úbytku trestných konaní reagoval v tom čase aj šéf rezortu spravodlivosti Boris Susko. Ten odmietol tvrdenia, že by vládna novela garantovala páchateľom ekonomickej trestnej činnosti beztrestnosť.

Z jeho vyjadrení vyplynuli nasledujúce závery:

  • Skutočnosť, že sa mnohé daňové delikty po novom už nestíhajú ako trestné činy, neznamená, že sa tieto skutky vôbec nevyšetrujú.
  • Rovnako odmietol interpretáciu, že by páchatelia takýchto činov neboli za svoje konanie postihovaní.

„Nie sú postihovaní trestným právom, ale prostriedkami daňového práva.“

Vyjadrenie Maroša Žilinku zo začiatku júna 2026 odhaľuje hlbokú a pretrvávajúcu frustráciu orgánov činných v trestnom konaní z dopadov novely Trestného zákona z augusta 2024. Kým Generálna prokuratúra bije na poplach pre objektívny prepad v počte stíhaných daňových deliktov a obáva sa ohrozenia finančných záujmov EÚ, koalícia naďalej trvá na svojej filozofii dekriminalizácie. Argument Borisa Suska o postihovaní prostriedkami daňového práva síce môže teoreticky fungovať, no v praxi podľa prokuratúry zjavne chýba efektívny odstrašujúci prvok, ktorý by dokázal daňovej kriminalite reálne predchádzať. Ignorovanie Žilinkovho legislatívneho podnetu ukazuje, že vládna moc v tejto oblasti neplánuje cúvnuť ani pod tlakom najvyšších justičných autorít.