Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu definitívne zmietol zo stola sťažnosti slovenských firiem, ktoré žalovali štát za prísne pandemické obmedzenia. Prípad sa týkal uzatvorenia maloobchodných prevádzok a lyžiarskych stredísk počas vlny ochorenia COVID-19. Sťažovatelia žiadali odškodné za zmrazené podnikanie, no medzinárodný súd dal plne za pravdu argumentácii slovenskej vlády. Jedna z firiem pred súdom dokonca zamlčala štátnu pomoc, čo ESĽP označil za zneužitie práva. O prelomovom spojenom rozhodnutí informovalo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR na svojom oficiálnom webe a agentúra TASR.

Zamlčaná štátna pomoc a prepadnuté lehoty: Prečo sťažnosti stroskotali

Súd v Štrasburgu posudzoval spojené sťažnosti troch známych subjektov: obchodnej spoločnosti Denim Retail, kníhkupeckej siete Panta Rhei a Lyžiarskeho klubu Baba-Pezinok. Firmy tvrdili, že štátne zákazy porušili ich majetkové práva, boli svojvoľné a uvalili na ne neprimeranú finančnú záťaž bez možnosti súdneho prieskumu.

Súdny dvor však pri procesnom preskúmaní odhalil vážne pochybenia na strane podnikateľov:

  • Zneužitie práva spoločnosťou Denim Retail: ESĽP akceptoval dôkazy slovenskej vlády, že spoločnosť nepredložila pravdivé a úplné informácie. Súdu zamlčala, že poberala finančnú pomoc z verejných zdrojov na preklenutie krízy. Firma čerpanie dotácií nepoprela, no tvrdila, že ich nepovažovala za relevantné. Súd jej sťažnosť nekompromisne zamietol.
  • Zmeškaná lehota siete Panta Rhei: Kníhkupecká sieť doplatila na procesnú chybu svojich právnikov. ESĽP zamietol kľúčovú časť jej sťažnosti, ktorá smerovala proti opatreniam uplatňovaným pred 26. januárom 2021, z dôvodu nedodržania striktnej lehoty na podanie sťažnosti.
  • Namietané porušenia dohovoru: Subjekty neúspešne namietali porušenie práva na prístup k súdu (článok 6 Dohovoru), práva na účinný prostriedok nápravy (článok 13) a porušenie zákazu diskriminácie (článok 14).

Pandémia nie je štandardný biznis: Štát mal právo zatvoriť prevádzky

V samotnom vecnom posúdení kauzy vyslal ESĽP dôležitý signál pre celú Európu. Zdôraznil, že krízové riadenie štátu počas celosvetovej zdravotnej katastrofy nemôže podliehať rovnakým meradlám ako bežná regulácia ekonomiky.

Kľúčové závery štrasburského súdu vo vzťahu k zodpovednosti štátu definujú tieto body:

  • Široká miera voľnej úvahy: ESĽP pripomenul, že pandémia ochorenia COVID-19 mala devastačné následky na verejné zdravie, hospodárstvo a fungovanie štátu. Slovenská republika preto mala plné právo zvoliť si vlastné prostriedky na boj s vírusom.
  • Straty nemožno pripísať len štátu: Pri porovnaní tvrdených škôd a reálne získanej pomoci zo štátnych kompenzačných schém súd zdôraznil, že podnikateľské straty nemožno pripísať výlučne reštrikciám. Firmy totiž nepodnikali v štandardnom prostredí, ale v čase globálnej krízy.
  • Zjavná neopodstatnenosť sťažností: Podľa ESĽP slovenské firmy nepreukázali, že by na ne štát uvalil neprimeranú individuálnu záťaž. Súd zároveň dodal, že Európsky dohovor nikomu nezaručuje právo na prístup k súdu s právomocou plošne rušiť legislatívu.
  • Neexistujúca diskriminácia: Štrasburg odmietol aj sťažnosti na nerovné zaobchádzanie. Akceptoval argumenty slovenskej vlády a potvrdil, že žalujúce firmy nepreukázali, že by sa nachádzali v relevantne podobnej situácii ako iné podniky, ktoré zostali otvorené.