Slovenská spoločnosť čelí vážnemu problému v oblasti spracovania informácií. Takmer polovica dospelej populácie na Slovensku (46 %) dosahuje nízku úroveň mediálnej gramotnosti a chýba jej schopnosť kriticky vyhodnocovať, analyzovať a chápať mediálne obsahy. Vysokou úrovňou disponuje len kritických 6 % obyvateľstva. Vyplýva to z najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý vznikol s podporou Nadácie ESET. O výsledkoch analýzy informoval Ján Bartoš z IVO.

Slováci vedia odhaliť manipuláciu, no v praxi sú príliš pasívni

Výsledky prieskumu odhalili paradoxný fenomén. Slovenskí respondenti teoreticky dokážu rozpoznať varovné signály v textoch a dôverujú relevantným kapacitám, no v reálnom živote zlyhávajú v dôslednom uplatňovaní týchto zručností. Ich prístup k informáciám je charakteristický vysokou mierou pasivity.

Teoretické schopnosti verzus reálne návyky slovenskej verejnosti ukazujú tieto čísla:

  • Identifikácia manipulácie: Až 70 % opýtaných dokáže úspešne odhaliť manipulatívny alebo clickbaitový titulok.
  • Dôvera v expertov: V oblasti informačných zdrojov Slováci vysoko dôverujú vedeckým a odborným autoritám (71 %).
  • Výber overených zdrojov: Polovica populácie (50 %) deklaruje, že vie zo širokej ponuky vybrať hodnoverný zdroj informácií.
  • Zlyhanie v praxi: Systematicky a preventívne si pravdivosť správ v bežnom živote overuje iba 37 % ľudí.

Zvyšok populácie reaguje len vtedy, ak má vážne podozrenie – takto „reaktívne“ si informácie preveruje 46 % respondentov. Znepokojivým faktom je, že až 27 % občanov si pravdivosť správ neoveruje nikdy.

Investigatívny balík: Primárne zdroje a umelú inteligenciu využíva málokto

Takzvaným investigatívnym balíkom pokročilých overovacích schopností disponuje len marginálna časť populácie. Hlbšia analýza obsahu a overovanie kontextu nie je pre Slovákov bežnou rutinou pri konzumácii správ.

Pokročilé overovacie kompetencie dosahujú v populácii nasledujúce podiely:

  • Aktívne vyhľadávanie primárnych zdrojov (32 %): Iba necelá tretina občanov ide po stope informácie k jej pôvodnému zdroju, akým sú tlačové správy či oficiálne dokumenty.
  • Overovanie autora a dátumu publikovania (23 % – 27 %): Štvrtina ľudí kontroluje, kto článok napísal, kedy vyšiel a či nejde o recyklovanú, starú alebo vytrhnutú správu.
  • Využívanie umelej inteligencie (18 %): Len pätina slovenskej verejnosti zapája moderné technologické nástroje (AI) na verifikáciu faktov alebo sumarizáciu textov.

Hrozba takzvaných echo-komôr: Každý druhý človek má kritický deficit

Sociologické zistenia IVO naznačujú, že nedostatočná mediálna výchova otvára dvere masovému šíreniu dezinformácií a cielenému ohýbaniu verejnej mienky v online prostredí.

„Varovným signálom je zistenie, že každý druhý človek na Slovensku vykazuje kritický deficit overovacích kompetencií. Ten sa prejavuje pasívnym prijímaním informácií, subjektívnym pocitom zbytočnosti a nezáujmom, náchylnosťou na tzv. echo-komory – situácie, keď človek nekriticky preberá informácie od názorovo blízkych osôb. To predstavuje hrozbu pre celkovú odolnosť spoločnosti voči šíreniu dezinformácií a manipulácii verejnej mienky,“ varuje analytik IVO a autor výskumu Marián Velšic.

Spoločnosť rozdelená vzdelaním, vekom a peniazmi

Úroveň kritického myslenia je na Slovensku silne sociálne a demograficky polarizovaná. Analýza dát ukázala priamu úmeru medzi dosiahnutým sociálnym statusom a schopnosťou pracovať s médiami.

Kľúčové faktory diferenciácie slovenskej verejnosti definuje prieskum nasledovne:

  • Vzdelanie a profesia: Nadpriemerné výsledky dosahujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, manažéri, tvoriví pracovníci a študenti. Naopak, ľudia s nízkym vzdelaním, manuálne pracujúci, nezamestnaní a dôchodcovia prepadávajú – nízku gramotnosť vykazuje 53 % až 68 % z nich.
  • Vekový a generačný strop: Schopnosti lineárne klesajú s narastajúcim vekom. Kým lídrom v mediálnych zručnostiach je generácia od 25 do 34 rokov, seniori nad 65 rokov sú na opačnom póle – nízku úroveň vykazuje až 56 % z nich.
  • Ekonomická situácia: Úroveň schopností stúpa spolu s finančným zabezpečením. Respondenti z najchudobnejších domácností s mesačným príjmom do 1 000 eur sú signifikantne najmenej gramotní, pričom nízka úroveň dosahuje až 65 %.

Zber dát pre tento unikátny výskum prebehol v apríli na reprezentatívnej vzorke 1 038 respondentov starších ako 18 rokov.