Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v stredu 3. júna 2026 vyhlásil, že rokovania s Dánskom a Grónskom o využívaní ostrova na kolektívnu obranu sú na dobrej ceste. Jeho vyjadrenia pred výborom Snemovne reprezentantov však opäť oživili diskusie o amerických územných ambíciách, keďže nevylúčil možnú budúcu zmenu štatútu tohto poloautonómneho dánskeho územia. Napriek januárovému ústupu prezidenta Donalda Trumpa od plánov na prevzatie kontroly nad Grónskom Rubio zdôraznil, že vlastniť toto strategické územie by zásadne zjednodušilo jeho obranu.

Zatiaľ dánske územie a Trumpove ústupy

Rozprava o statuse Grónska sa odohrala počas vypočutia pred výborom pre zahraničné veci americkej Snemovne reprezentantov. Keď sa poslankyňa Sarah McBrideová ministra Rubia priamo spýtala, či si uvedomuje, že Grónsko je skutočne súčasťou Dánska, šéf diplomacie jej odpovedal, že ním je zatiaľ.

Tieto slová priamo nadväzujú na predchádzajúce snahy a vyhlásenia súčasnej americkej administratívy:

  • Americký prezident Donald Trump chcel v minulosti prevziať priamu kontrolu nad Grónskom, ktoré aktuálne funguje ako poloautonómne územie Dánska.
  • Od tohto svojho zámeru napokon ustúpil v januári 2026 po tom, ako spoločne s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem oznámil vytvorenie rámca budúcej dohody.
  • Táto nová dohoda by sa mala týkať priamo ostrova a širšieho arktického regiónu.
  • Prezident Trump predtým opakovane varoval, že ak Grónsko nezaberú Spojené štáty, mohli by tak urobiť geopolitickí rivali ako Rusko alebo Čína.

Kolektívna obrana a nedostatočné dohody

Na nadväzujúcu otázku poslankyne McBrideovej, či je naozaj nevyhnutné, aby USA priamo vlastnili územie, ktoré je už súčasťou Severoatlantickej aliancie, na to, aby ho mohli chrániť, Marco Rubio reagoval vysvetlením prebiehajúcich rokovaní.

„V skutočnosti vedieme rozhovory s Grónskom a Dánskom o využívaní Grónska na kolektívnu obranu nás všetkých. Ide o kľúčovú súčasť protiraketovej obrany a práve teraz sa podieľame na týchto rokovaniach. Myslím si, že sme na dobrej ceste v tejto záležitosti.“

Skonštatoval minister s tým, že podobné rokovania s Dánskom a Grónskom pokračujú na pravidelnej mesačnej báze. Šéf americkej diplomacie zároveň avizoval, že v istom momente očakáva v tejto veci celkom dobré správy.

Zároveň však otvorene prízvukoval, že súhlasí s postojom Donalda Trumpa v tom, že súčasné platné dohody o umiestnení amerických síl v Grónsku považuje za nedostatočné. Podľa Rubiových slov by bolo oveľa jednoduchšie toto územie vlastniť, aby ho bolo možné adekvátne brániť.

Vyjadrenia Marca Rubia z 3. júna 2026 potvrdzujú, že strategický význam Grónska zostáva pre americkú administratívu absolútnou prioritou. Hoci Trumpov januárový kompromis s NATO dočasne utlmil debaty o americkej anexii ostrova, Rubiova poznámka o tom, že Grónsko je súčasťou Dánska len „zatiaľ“, ukazuje, že Washington túto myšlienku definitívne nezavrhol. Protiraketová obrana v Arktíde naberá na význame v kontexte spomínanej hrozby zo strany Ruska a Číny. Snaha USA o posilnenie vojenskej prítomnosti na ostrove, sprevádzaná spochybňovaním súčasných dohôd s Kodaňou, takmer určite vytvorí ďalší diplomatický tlak na dánsku vládu, aby americkým silám poskytla ešte rozsiahlejšie právomoci pod hrozbou jednostranných krokov USA.