Útoky ukrajinských dronov hlboko v ruskom území vyvolávajú v Kremli paniku, na ktorú Moskva reaguje intenzívnymi útokmi na Kyjev. V stredu 3. júna 2026 to uviedla šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Kyjev medzitým hlási úspešné zásahy strategických cieľov v Petrohrade vrátane ropného terminálu a vojenskej lode. Eskalácia prichádza v čase, keď Európa pripravuje nové sankcie a pozornosť Spojených štátov na medzinárodnej scéne zamestnáva vojna proti Iránu.

Údery v Petrohrade a ukrajinská odpoveď

Ukrajinské sily v noci na stredu 3. júna 2026 uskutočnili sériu útokov pomocou bezpilotných lietadiel, ktoré v Petrohrade a priľahlej Leningradskej oblasti zasiahli viaceré dôležité ciele. Tento strategický úder sa navyše odohral v rovnaký deň, kedy v druhom najväčšom ruskom meste odštartoval 29. ročník Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF).

Medzi potvrdenými cieľmi ukrajinských útokov sú:

  • Poškodený ropný terminál v Petrohrade.
  • Zasiahnutá námorná základňa v Kronštadte.
  • Raketová korveta Bojkij triedy Stereguščij, ktorú podľa veliteľa Jednotiek bezpilotných systémov Ukrajiny Roberta Brovdiho (známeho pod prezývkou Maďar) útok priamo zasiahol.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu zdôraznil, že z pohľadu Kyjeva ide o primeranú odpoveď na intenzívne ruské útoky na Ukrajinu z uplynulých dní. Len počas utorka 2. júna 2026 si ruské bombardovanie vyžiadalo životy 23 ľudí.

Panika v Kremli a nové európske sankcie

Európska únia vníma súčasnú ruskú eskaláciu voči civilným cieľom ako prejav vnútorného oslabenia. Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová označila stupňovanie útokov za jasný dôkaz paniky na ruskej strane, ktorá podľa nej nevie, ako so súčasnou situáciou naložiť.

„Ukrajina znásobila útoky na ropné zariadenia, pretože práve ropa financuje vojnu proti Ukrajine. Zároveň vidíme, že Putin prichádza o peniaze, vojakov a stráca na sile, a preto zintenzívňuje útoky na civilistov.“

Európska únia v reakcii na tento vývoj pripravuje nový balík protiruských sankcií. Kľúčovým prvkom podľa Kallasovej bude snaha udržať nízke príjmy Ruska z ropy, a to aj napriek prudkému nárastu globálnych cien energií, ktorý bol spôsobený prebiehajúcou americko-izraelskou vojnou proti Iránu.

„Máme veľmi jasný cieľ, ktorým je zamerať sa na zbrojársky priemysel a finančné inštitúcie, aby Rusko nemohlo získať kapitál na financovanie tejto vojny. Zároveň musíme zvýšiť podporu Ukrajine, aby sa mohla brániť, pretože tieto útoky sú ohavné.“

Geopolitika a uviaznuté rokovania

Medzinárodná diplomatická scéna čelí paralýze. Keďže mierové rozhovory o ukončení bojov na Ukrajine, ktoré sprostredkovali Spojené štáty, uviazli, do popredia sa dostáva otázka väčšej úlohy Európskej únie v ukrajinsko-ruských rokovaniach. Kaja Kallasová však otvorene priznala, že EÚ nemôže v tomto konflikte vystupovať ako neutrálny sprostredkovateľ, keďže je priamym podporovateľom a spojencom Ukrajiny.

Situáciu komplikuje aj zmena amerických priorít. Vojna v Iráne, na Blízkom východe a napätie v Hormuzskom prielive prirodzene upútavajú pozornosť Washingtonu. Podľa šéfky únijnej diplomacie je však naďalej najpodstatnejším problémom absolútna neochota Ruska skutočne rokovať o mieri.

„Najdôležitejšie je to, ako ich môžeme prinútiť, aby rokovali s Ukrajincami, aby urobili ústupky, ktoré zaistia bezpečnosť Európy.“

Útoky na ruskú energetickú a vojenskú infraštruktúru z 3. júna 2026 potvrdzujú zásadnú zmenu v ukrajinskej vojenskej stratégii. Kyjev cielene presúva asymetrickú vojnu hlboko do ruského vnútrozemia, pričom úder na petrohradský terminál a korvetu Bojkij priamo počas prestížneho ekonomického fóra (SPIEF) predstavuje ťažkú symbolickú aj materiálnu ranu pre Kremeľ. Reakcia šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej zároveň odhaľuje zložité geopolitické pozadie konfliktu. Zatiaľ čo americko-izraelská vojna proti Iránu odčerpáva pozornosť Washingtonu a dvíha ceny ropy, Európska únia musí hľadať nové mechanizmy, ako uškrtiť ruské vojnové financovanie a prinútiť Moskvu k ústupkom. Prehlbujúca sa kríza na Blízkom východe tak priamo ovplyvňuje európsku bezpečnostnú architektúru, v ktorej už EÚ stráca luxus neutrálneho pozorovateľa.