Slovenská republika čelí hlbokým štrukturálnym a makroekonomickým nerovnováham, ktoré vážne ohrozujú jej budúcu konkurencieschopnosť. Európska komisia (EK) v stredu v rámci takzvaného Európskeho semestra zverejnila každoročné hodnotiace odporúčania pre Slovensko. Brusel v nich vystavil nelichotivé vysvedčenie domácej hospodárskej, sociálnej a rozpočtovej politike. Medzi najvypuklejšie problémy krajiny zaradil nepredvídateľné podnikateľské prostredie, obchádzanie legislatívnych pravidiel, pretrvávajúcu závislosť od ruských energií, neefektívny sociálny systém a kritický nedostatok bývania. Informuje o tom spravodajca TASR.

Brzdenie biznisu: Zrýchlené konania a nová transakčná daň

Podľa analýzy Európskej komisie je slovenské podnikateľské prostredie systematicky deformované nestabilným a nepredvídateľným právnym rámcom. Brusel v správe otvorene pomenoval hlavné brzdy domácej ekonomiky.

Najvážnejšie výzvy v oblasti regulácie a správy tvoria tieto faktory:

  • Zneužívanie zrýchlených postupov: Časté využívanie skráteného legislatívneho konania v parlamente obchádza štandardné posúdenie vplyvov (RIA) a vylučuje odbornú verejnosť z diskusie.
  • Nové daňové zaťaženie: Podnikateľský sektor zasiahlo zvýšenie dane z príjmov právnických osôb a zavedenie novej, brzdiacej dane z transakčných služieb.
  • Slabé verejné obstarávanie: Nedávne legislatívne zmeny oslabili transparentnosť a hospodársku súťaž, pričom tendre na Slovensku zostávajú extrémne zdĺhavé.

Komisia zároveň upozornila, že hoci sa rozdiel v dodržiavaní predpisov o DPH zlepšil, úniky sú s hodnotou 8,2 % stále nad priemerom EÚ. Elektronické podávanie daňových priznaní firiem navyše výrazne zaostáva za európskym štandardom.

Energetická pasca: Ropa a plyn z Ruska v roku 2025 stále dominovali

Slovenský priemysel, charakteristický vysokou energetickou náročnosťou, prešľapuje na mieste pri plnení európskych klimatických cieľov. Brusel upozorňuje na alarmujúce čísla a nevyužitý potenciál v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Vládne štatistiky za rok 2025 odhalili pretrvávajúcu zraniteľnosť voči externým rizikám:

  • Viac ako 80 % ropy dovezenej na Slovensko malo v roku 2025 stále ruský pôvod.
  • Viac ako 50 % zemného plynu spotrebovaného v krajine pochádzalo z Ruskej federácie.
  • Najnižší podiel OZE: Energetický mix Slovenska patril v roku 2025 k najmenej ekologickým v EÚ, pričom domáci potenciál veternej energie zostal úplne ignorovaný.

Aby si slovenský priemysel udržal konkurencieschopnosť, štát musí podľa EK urýchlene investovať do dekarbonizácie a elektrifikácie výrobných procesov, čo by sa dalo stimulovať úpravou pomeru cien elektriny k zemnému plynu.

Chybne zacielené sociálne balíčky a najmenej bytov v EÚ

Kritike sa nevyhol ani domáci sociálny systém, ktorý sa za uplynulé obdobie výrazne rozšíril a predražil štátnu pokladnicu. Podľa eurokratov nie sú plošné opatrenia ako 13. dôchodok, rodičovské príspevky a plošné energetické dotácie (pokrývajúce až 90 % domácností) efektívne zacielené na skutočne zraniteľné skupiny.

Brusel pripomína, že od vypuknutia konfliktu na Blízkom východe vo februári 2026 Slovensko nepristúpilo k adresným fiškálnym opatreniam na tlmenie drahých energií, no plošné dotácie umelo skresľujú signály trhových cien.

Paralelne s tým krajina čelí realitnej kríze. Slovensko vykazuje najnižší bytový fond na obyvateľa v celej EÚ, pričom stavebná aktivita ďalej slabne. Sektor štátneho či mestského nájomného bývania je prakticky nerozvinutý a hlboko pod európskym priemerom.

Fragmentovaná veda a zhoršený boj proti korupcii

Slovensko taktiež stráca dych v oblasti inovácií a výskumu. Štát škrtá peniaze pre vedcov – výdavky verejného sektora na výskum a vývoj klesli z 0,45 % HDP v roku 2023 na katastrofálnych 0,39 % HDP v roku 2024. Inovačné prostredie je roztrieštené, chýba prepojenie univerzít s firmami a nastavené daňové stimuly na výskum pomáhajú iba veľkým korporáciám, kým malé a stredné podniky (MSP) diskriminujú. Navyše, čerpanie klasických eurofondov z politiky súdržnosti je v rámci výberu projektov aj platieb podpriemerné.

Najvážnejšie varovanie na záver však smeruje k slovenskej justícii a boju proti kriminalite. Európska komisia vyjadrila hlboké obavy nad právnym rámcom a fungovaním súdneho systému. Podľa správy sa na Slovensku výrazne zhoršila celková kapacita štátnych orgánov odhaľovať, vyšetrovať a stíhať korupciu na najvyšších miestach politického a spoločenského života. Subjektívne vnímanie korupcie medzi podnikateľmi v krajine zostáva mimoriadne vysoké. Riziko pre stabilitu regulačného prostredia vidí Brusel aj v oslabení nezávislosti súdnictva, najmä po rozšírení právomocí Súdnej rady v disciplinárnych konaniach.