Slovenská republika vzhľadom na svoj súčasný excelentný energetický mix a strategické plány v oblasti jadrovej energetiky reálne nepotrebuje budovať veterné parky. Po stredajšom zasadnutí vládneho kabinetu to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD). Reagoval tak na diskusiu okolo plnenia míľnikov Plánu obnovy a odolnosti. Šéf exekutívy zdôraznil, že hoci krajina administratívne záväzky zdedené po predchádzajúcej vláde splní, postoj jeho kabinetu k masívnej výstavbe veterných turbín zostáva nemenný a Slovensko touto cestou nepôjde. Informuje o tom agentúra TASR.

Zdedené povinnosti z Plánu obnovy štát splní, no turbíny nechce

Predseda vlády Robert Fico pred novinármi jasne oddelil formálne byrokratické požiadavky Európskej únie od skutočnej energetickej stratégie štátu. Schválené dokumenty z minulých období síce obsahujú pasáže o rozvoji obnoviteľných zdrojov energie (OZE), no realita v slovenskej sieti je podľa neho sebestačná.

„Slovenská republika má na základe plánu obnovy a odolnosti, ktorý bol prijatý predchádzajúcou vládou, určité administratívne povinnosti, opakujem, administratívne povinnosti. Ale ako predseda vlády oficiálne oznamujem, že Slovensko veterné parky nepotrebuje,“ deklaroval premiér.

Sme svetová špička v bezuhlíkovej energii, stavíme na nové jadro

Slovensko má podľa premiéra mimoriadne silnú pozíciu v stredoeurópskom regióne, čo sa týka ekologizácie priemyslu a stability prenosovej sústavy. Súčasný energetický mix krajiny označil za špičkový z globálneho hľadiska.

Hlavné argumenty vládneho postoja k domácej energetike sú nasledovné:

  • 85 percent bezuhlíkovej elektriny: Slovensko vyrába drvivú väčšinu elektrickej energie zo zdrojov, ktoré neprodukujú emisie oxidu uhličitého, čím sa radí k lídrom v ochrane klímy.
  • Čistý vývozca a prepojenia: Krajina disponuje silnými interkonektormi (medzištátnymi prepojeniami) so všetkými susednými štátmi a vyprodukuje viac energie, než sama spotrebuje.
  • Priorita pre nový jadrový zdroj: Budúcnosť slovenskej energetiky vláda nespája s nestabilnými veternými turbínami, ale s rozvojom jadra a výstavbou nového veľkého bloku v Jaslovských Bohuniciach.

„A ak si zoberieme, že je to 85 % ´free carbon´, tak patríme medzi svetovú špičku. A do toho chceme ešte samozrejme priradiť aj naše plány na výstavbu nového jadrového zdroja,“ pripomenul Robert Fico s tým, že prebytok kapacity z jadra a vody robí z veternej energie pre Slovensko iba okrajovú a nepotrebnú záležitosť. Na záver dodal, že postoj vládnej koalície k tomuto smerovaniu sa určite nezmení.

SAPI: Slovensko potrebuje aj veternú energiu

Slovensko potrebuje vo svojom energetickom mixe aj veternú energiu. Prístup vlády k obnoviteľným zdrojom energie, a špecificky k veternej energetike, zaplatia firmy a domácnosti nielen v účtoch za energie, ale aj cez energodotácie. V stredu to uviedla Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) v reakcii na vyjadrenie premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Vláda tým podľa SAPI hovorí, že nemá záujem o rozvoj využívania lacných zdrojov elektriny, čo je hlavný dôvod, prečo v súčasnosti veterné elektrárne zažívajú vo svete masívny rozvoj.

„Veterné a solárne elektrárne sa dnes vo svete nestavajú preto, že sú zelené, ale preto, že patria medzi najlacnejšie zdroje novej elektriny. Krajiny, ktoré ich rozvíjajú, získavajú lacnejšiu energiu pre domácnosti aj priemysel,“ upozornil riaditeľ SAPI Ján Karaba. Premiér po zasadnutí vlády uviedol, že Slovensko veterné parky nepotrebuje a vláda si v tomto smere splní iba formálne povinnosti vyplývajúce z plánu obnovy.

SAPI považuje stredajšie vyjadrenia premiéra za zlý signál pre priemysel, ale aj domácnosti. Vo svete sa aj veterné elektrárne budujú podľa Karabu pre ich pozitívny vplyv na trhové ceny elektriny a zvyšovanie podielu domácich obnoviteľných zdrojov má prínos aj z pohľadu energetickej bezpečnosti a cien. „Ak vyrábame viac elektriny doma z vetra a slnka, menej peňazí odteká do zahraničia za dovážané palivá, či už je to plyn alebo jadrové palivo. To nie je len otázka ochrany životného prostredia, ale aj energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky,“ dodal Karaba.

Premiérom prezentovaná výstavba nového jadrového zdroja ako lepšie riešenie pre energetiku nebude podľa SAPI pravdepodobne možná bez dotácií od štátu. Pri súčasných cenách elektriny by totiž nevychádzala ekonomika nového jadrového zdroja a investor by naň pravdepodobne nezískal bankové financovanie bez garancií a masívnych dotácií od štátu, teda z daní obyvateľov a priemyslu. „Nie je potrebné vyberať si medzi jadrom a obnoviteľnými zdrojmi. Slovensko potrebuje oboje. Rozdiel je v tom, že veterné elektrárne dokážeme postaviť za niekoľko rokov, zatiaľ čo nový jadrový blok bude stáť miliardy eur a elektrinu z neho budeme využívať najskôr po roku 2040,“ dodal Karaba.

Podľa SAPI vláda počas tlačovej konferencie venovanej prorastovým opatreniam odignorovala aj fakt, že zelená energia by mohla byť významným impulzom pre rast ekonomiky a zamestnanosti. „Už len splnenie záväzku voči EÚ v oblasti nových veterných elektrární, ktorý, mimochodom, schválila súčasná vláda, by do roku 2030 vytvorilo 15.000 pracovných miest. To je na úrovni jednej automobilky a jej subdodávateľov, a to bez dotácií či štátnej pomoci,“ upozornil Karaba.