Diplomatické vzťahy medzi Varšavou a Kyjevom zasiahla vážna kríza pre historické dedičstvo. Poľsko oficiálne očakáva, že Ukrajina prehodnotí svoje nedávne rozhodnutie udeliť jednej zo svojich vojenských jednotiek čestný názov „Hrdinovia UPA“. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski otvorene vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v tejto veci urobil zásadnú chybu a Poľsko má plné právo byť rozčarované. Na základe správy agentúry PAP o tom informuje spravodajca TASR vo Varšave.

Rozdielny pohľad na históriu: Odboj proti ZSSR verzus volynský masaker

Šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski vysvetlil, že koreň súčasného sporu tkvie v diametrálne odlišnom vnímaní historických udalostí v oboch spoločnostiach. Zatiaľ čo pre Ukrajincov predstavuje Ukrajinská povstalecká armáda (UPA) symbol hrdinského odporu proti sovietskemu režimu, v Poľsku otvára hlboké a bolestivé rany.

Historické fakty spojené s pôsobením týchto jednotiek sú pre poľskú stranu neprijateľné:

  • Volynský masaker: V rokoch 1943–1944 príslušníci UPA a Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) brutálne zmasakrovali civilné obyvateľstvo.
  • Desiatky tisíc obetí: Podľa zistení poľských aj nezávislých historikov padlo za obeť tomuto etnickému čisteniu približne 50- až 60-tisíc Poliakov.
  • Zákulisná diplomacia: Medzi Varšavou a Kyjevom už prebiehajú intenzívne neverejné rokovania. Poliaci veria, že ukrajinská strana nájde diplomatický spôsob, ako toto kontroverzné rozhodnutie korigovať bez toho, aby spor zneužila ruská propaganda.

Diplomatická nóta a hrozba odoberania najvyšších štátnych vyznamenaní

Do riešenia citlivej záležitosti sa zapojili najvyšší poľskí ústavní činitelia a rezort obrany. Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz potvrdil, že o probléme bude osobne hovoriť so svojím ukrajinským náprotivkom, pričom Poľsko už Kyjevu oficiálne odovzdalo diplomatickú nótu. Rozhodnutie podľa neho vyvoláva extrémne emócie a riskuje ochladenie budúcich vzťahov.

Kritikou nešetril ani poľský premiér Donald Tusk, ktorý krok ukrajinskej hlavy štátu označil za hlboko znepokojujúci. Ešte ostrejší postoj zaujal poľský prezident Karol Nawrocki. Ten navrhol zaradiť na rokovanie Kapituly Radu Bieleho orla otázku odobratia najvyššieho poľského štátneho vyznamenania, ktoré Volodymyr Zelenskyj dostal v roku 2023.

Prvé radikálne gesto na protest proti kroku Kyjeva už urobil bývalý poľský veľvyslanec na Ukrajine Bartosz Cichocki. Ten sa rozhodol demonštratívne vrátiť ukrajinský Rad za zásluhy II. triedy, ktorý mu krajina udelila za jeho diplomatickú odvahu po vypuknutí ruskej invázie v roku 2022.

Určitý posun v komunikácii naznačilo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. Po stretnutí štátneho tajomníka Olexandra Myščenka s poľským chargé d’affaires Piotrom Lukasiewiczom Kyjev uviedol, že diplomati si otvorene vymenili názory na otázky historickej pamäti. Obe strany deklarovali ochotu pokračovať v hľadaní pravdy a spolupracovať pri pálčivých pátracích a exhumačných prácach priamo v oblasti Volyne.

Sybiha: Názov ukrajinskej jednotky nemá byť gestom proti Poľsku

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v stredu v príspevku na sieti X uviedol, že napätie vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Poľskom neprospieva ani jednej strane. Zdôraznil, že je potrebné pokračovať v dialógu, píše TASR.

Sybiha tak komentoval spor medzi Poľskom a Ukrajinou, ktorý vyvolal výnos podpísaný prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorým jednotka špeciálnych síl ukrajinských ozbrojených síl dostala názov Hrdinovia UPA podľa Ukrajinskej povstaleckej armády.

Šéf ukrajinskej diplomacie vo svojom príspevku na sieti X objasnil, že tento názov pre danú jednotku si zvolila samotná ukrajinská armáda.

„Naši obrancovia si zaslúžia bezpodmienečnú úctu. Dnes sú to oni, kto za cenu svojho zdravia a často aj života držia frontovú líniu a bránia celú Európu pred ruskou hrozbou. A platia za to najvyššiu cenu,“ objasnil Sybiha.

Zároveň uviedol, že ukrajinská armáda pri voľbe názvu nemala žiadne protipoľské úmysly a išlo o uctenie si tých, ktorí v minulosti bojovali proti imperiálnej Moskve, boľševicko-komunistickej okupácii a represiám.

Pripomenul, že Poľsko a Ukrajina „dva roky krok za krokom obnovovali konštruktívny dialóg“, obnovili pátranie po padlých a zavraždených i exhumácie a následné pochovanie tiel „s dôstojnosťou a v súlade s kresťanskými tradíciami.“

Zdôraznil, že tento prístup je založený na vzájomnom rešpekte a nemal by byť narušený šírením nepriateľstva. Vyzval preto, aby sa diskusia o zložitých kapitolách histórie Poľska a Ukrajiny vrátila do profesionálnej sféry a k vedecky objektívnej debate.

Zároveň pripomenul, že hlavným bezpečnostným rizikom je v súčasnosti Rusko, ktoré predstavuje hrozbu pre Ukrajinu, Poľsko aj ďalšie európske štáty. Vzájomné konflikty medzi spojencami proti Rusku by podľa Sybihu mohli oslabiť spoločnú obranu a bezpečnosť.