Dnes, 3. júna 2026, by sa významného životného jubilea 80 rokov dožila jedna z najvýraznejších osobností slovenského divadla a filmu, herečka Soňa Valentová. Vďaka svojmu všestrannému hudobnému i pohybovému nadaniu sa natrvalo zapísala do sŕdc divákov nielen v činoherných predstaveniach, ale aj v úspešných muzikáloch a kultových filmových snímkach.

Rodinné zázemie a prvé kroky k umeniu

Soňa Valentová sa narodila 3. júna 1946 v Trnave do rodiny špičkového vinára a klavírnej virtuózky. Jej rodinná história však bola hlboko poznačená tragédiou, keďže obe jej staršie sestry zahynuli ešte pred jej narodením v koncentračnom tábore Auschwitz. Umelecké prostredie ju formovalo už od útleho detstva – venovala sa baletu, hre na klavír, spevu a popri tom sa učila cudzie jazyky. Svoje smerovanie na javisko napokon spečatila štúdiom herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktoré úspešne absolvovala v roku 1967. Neskôr, v roku 1984, k nemu pridala aj štúdium televíznej réžie.

Nezabudnuteľné úlohy na javisku i pred kamerou

Už ako 21-ročná posilnila súbor Činohry Slovenského národného divadla (SND), kde debutovala v rolu Alison Porterovej v inscenácii Obzri sa v hneve. Jej hereckou doménou sa na viac ako štyri desaťročia stali najmä dramatické charaktery s podtónom melanchólie a tragiky, ktoré vizuálne umocňoval jej typický uprený pohľad plný záhadného smútku. Spolupracovala s poprednými režisérmi, vrátane svojho manžela Pavla Haspru, Jozefa Bednárika, Karola L. Zachara, Ľubomíra Vajdičku či Romana Poláka.

Počas svojej bohatej kariéry stvárnila množstvo ikonických postáv:

  • Na divadelných doskách SND zažiarila napríklad v hrách Herodes a Herodias (1970) a Antigona (1971), ďalej ako Ximena v Cidovi (1972), Cordelia v Kráľovi Learovi (1975), Grušenka v Bratoch Karamazovcoch (1981) či vrchná sestra Ratchedová v Prelete nad kukučkiným hniezdom (1998).
  • Jej filmovým debutom a dôležitým prelomom bola historická dráma Kladivo na čarodejnice (1969) režiséra Otakara Vávru, ktorá aj napriek politickému zákazu otvorila mladej herečke mnohé dvere.
  • Medzi jej najznámejšie neskoršie filmové roly patrí zlá macocha v rozprávke Perinbaba (1985), sadistická vychovávateľka v psychologickom trileri Requiem pro panenku (1991), ale aj roly vo filmoch Noční jazdci (1981) či Kam, pánové, kam jdete? (1987).
  • Svoj hudobný a pohybový talent naplno využila v muzikáloch ako Na skle maľované (úloha Smrti), Grand Hotel, Pokrvní bratia, Mníšky či neskôr v nitrianskom Divadle Andreja Bagara v tituloch Kabaret a Fidlikant na streche.

Ocenenia, rodina a literárny odkaz

Umelecký prínos Sone Valentovej bol po zásluhe ocenený viacerými prestížnymi vyznamenaniami. Ešte v roku 1969 získala Cenu Janka Borodáča, neskôr Zlatého krokodíla (1975) a v roku 2006 jej jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za zásluhy v oblasti kultúry. Osobitnú a veľmi osobnú radosť mala z ocenenia Kvet Tálie z roku 2009.

„Získala som, pravda, mnohé ocenenia. Ale by ste neverili, že toto ma po dlhom čase veľmi, veľmi potešilo, pretože Anička Jurkovičová bola prvá žena, ktorá si dovolila preklenúť to, že hercov degradovali, že byť komediantom, to pre ženu nie je.“

Jej celoživotnou láskou bol o 17 rokov starší režisér Pavol Haspra, s ktorým prežila 38 rokov manželstva až do jeho úmrtia na zákernú chorobu v roku 2004. Spolu vychovali dve dcéry – Natáliu a Katarínu, ktorá je v súčasnosti populárnou speváčkou a muzikálovou herečkou. Valentová sa venovala aj písaniu; pre deti vydala rozprávkovú knihu Psík Ari (2007) a pre dospelých autobiografiu Prelet nad životom (2010), kde úprimne reflektuje svoje detstvo, manželstvo i hereckú dráhu. V roku 2020 o nej vyšla aj odborná monografia Soňa Valentová – Cesta herečky z pera teatrológa Karola Mišovica.

Výnimočná umelkyňa, ktorá poslednú rolu stvárnila v inscenácii Nevesta hôľ (2015), sa po prekonanej mozgovej príhode v roku 2016 dlhodobo borila so zdravotnými problémami. Zomrela 10. decembra 2022 vo veku 76 rokov, no jej kultúrny odkaz zostáva naďalej živý.