Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok 2. júna 2026 na pôde Senátu ubezpečoval, že v politike Spojených štátov voči Taiwanu nedošlo k žiadnej zmene a Washington trvá na zachovaní súčasného stavu. Jeho vyhlásenia prichádzajú v čase rastúcej neistoty, ktorú vyvolalo aprílové stretnutie prezidenta Donalda Trumpa s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom a najmä Trumpovo nedávne rozhodnutie odložiť kľúčovú dohodu o dodávke zbraní pre Taiwan v hodnote 14 miliárd dolárov. Kým diplomacia sa snaží upokojiť situáciu, kroky Bieleho domu naznačujú možný posun k transakčnejšiemu prístupu voči Pekingu.

Záväzok k status quo a obavy z Pekingu

Vystúpenie Marca Rubia pred senátnym výborom pre zahraničné vzťahy malo za cieľ rozptýliť pochybnosti o amerických bezpečnostných garanciách. Aprílové stretnutie medzi Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom priamo v Pekingu totiž vyvolalo vážne obavy, či je Washington aj naďalej odhodlaný vojensky podporovať Taiwan tak, ako to robil doteraz.

„Najdôležitejšie je pochopiť, že chceme, aby sa zachoval status quo. To je náš postoj, to sme hovorili a to aj naďalej hovoríme. Je to veľmi citlivý vzťah, ktorý je ťažké vyvážiť, ale naša politika voči Taiwanu sa nemení.“

Zdôraznil Rubio vo svojej výpovedi. Komunistická Čínska ľudová republika (ČĽR) považuje Taiwan, ktorého oficiálny názov znie Čínska republika, za svoje vlastné územie. Od svojho víťazstva v občianskej vojne v roku 1949 sa Peking nikdy nevzdal úmyslu použiť vojenskú silu na jeho definitívne prevzatie. Z tohto dôvodu ČĽR dlhodobo a ostro kritizuje americkú vojenskú podporu Tchaj-peja, ktorej primárnym cieľom je práve odradenie komunistickej Číny od akejkoľvek vojenskej intervencie.

Zákon o vzťahoch a odložené miliardy

Súčasná americká politika je ukotvená v historických dohodách z konca 70. rokov, ktoré však narážajú na aktuálne rozhodnutia Bieleho domu:

  • Diplomatický obrat z roku 1979: Spojené štáty v tomto roku nadviazali oficiálne diplomatické vzťahy s Pekingom a formálne prerušili vzťahy s Taiwanom, čím v praxi uznali politiku „jednej Číny“.
  • Zákon Taiwan Relations Act (TRA): V tom istom roku americký Kongres schválil kľúčový zákon, podľa ktorého sú USA povinné poskytnúť ostrovu zbrane v takom množstve, aké je potrebné na jeho vlastnú obranu. Zákon rovnako prikazuje udržiavať schopnosť Taiwanu brániť sa pred použitím sily alebo nátlaku.
  • Odložená zbrojná dohoda: Prezident Donald Trump nedávno odložil podpísanie dohody o dodávke zbraní Taiwanu, hoci jej objem v hodnote 14 miliárd dolárov už predtým schválil Kongres.
  • Vyjednávací tromf: Trump tento odklad obhájil tým, že dodávku zbraní označil za veľmi dobrý vyjednávací tromf v prebiehajúcich rokovaniach so Si Ťin-pchingom.

Tento postup vyvolal nevôľu na domácej politickej scéne, kde republikánski aj demokratickí kongresmani spoločne vyzývajú Trumpovu administratívu, aby v predaji zbraní bezodkladne pokračovala. Marco Rubio na utorkovom vypočutí v tejto súvislosti uviedol iba toľko, že predmetná dohoda je aj naďalej v štádiu posudzovania.

Svedectvo Marca Rubia z 2. júna 2026 jasne ilustruje vnútorné napätie v súčasnej americkej zahraničnej politike. Kým ministerstvo zahraničných vecí a Kongres sa snažia udržiavať tradičnú líniu definovanú zákonom Taiwan Relations Act z roku 1979, prezident Donald Trump vnáša do vzťahov silne transakčný prvok. Zmrazenie zbrojného balíka v hodnote 14 miliárd dolárov a jeho označenie za vyjednávací tromf s Pekingom predstavuje odklon od bezpodmienečnej podpory taiwanskej obranyschopnosti. Pre Taiwan to znamená, že napriek verbálnym uisteniam o nemennosti status quo sa dočasne stáva priamou súčasťou širšej geopolitickej obchodnej hry medzi Washingtonom a Pekingom.