Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) ostro kritizuje najnovšie sociálne opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Nové vládne reštrikcie počítajú s odoberaním dávok v hmotnej núdzi, prídavkov na deti a príspevkov na náhradnú starostlivosť. Podľa opozície tieto kroky najtvrdšie zasiahnu tie najzraniteľnejšie deti. Rezort práce v reakcii obhajuje zmeny tým, že doterajšie prístupy nepriniesli hmatateľné výsledky a sociálne dávky v žiadnom prípade nemôžu slúžiť ako trvalá náhrada riadneho príjmu.

Spor o program „Práca namiesto dávok“ a trestanie detí

Ostrú vlnu kritiky zo strany opozície vyvolal najmä vládny program s názvom „Práca namiesto dávok“. Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Ingrid Kosová vyčítala ministerstvu, že pri plošnom odobratí dávok v hmotnej núdzi v prípade odmietnutia ponúkanej práce budú trpieť predovšetkým nevinné deti.

Opozícia poukazuje na to, že doterajšie úspechy v zamestnávaní boli postavené na úplne iných princípoch. Ľudia, ktorým sa v rámci tohto opatrenia doteraz podarilo úspešne zamestnať, boli podľa nej motivovaní pozitívnou možnosťou súbehu poberania dávky a mzdy, a nie reálnou hrozbou straty finančnej podpory.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v oficiálnej reakcii súhlasilo, že približne 3 300 ľudí sa podarilo zamestnať aj vďaka doterajším motivačným faktorom. Rezort pod vedením vládnej koalície však ani náznakom neuviedol, že by plánoval hrozbu odoberania sociálnych dávok z pripravovanej legislatívy vypustiť.

Záškoláctvo: Škrty v prídavkoch verzus osobitný príjemca

Ďalším treacím bodom medzi opozíciou a ministerstvom je oblasť vzdelávania. Poslankyňa Ingrid Kosová podrobila tvrdej kritike navrhované škrtanie prídavkov na deti pri zanedbávaní povinnej školskej dochádzky. Podľa jej slov takéto represívne opatrenie existenčné problémy marginalizovaných rodín a ich detí len hlboko prehĺbi.

Hnutie PS namiesto reštrikcií navrhuje alternatívne riešenie prostredníctvom inštitútu osobitného príjemcu. Ak deti neplnia riadnu školskú dochádzku, finančné prídavky by sa nemali rodičom kompletne rušiť, ale mali by ich dostávať priamo:

  • Základné a stredné školy, ktoré dotknuté deti navštevujú.
  • Miestne pôsobiace mimovládne organizácie pracujúce v teréne.
  • Dotknuté mestá a obce v mieste trvalého rbydliska rodiny.

„V podobe osobitného príjemcu môžu tieto finančné príspevky použiť napríklad na zakúpenie školských potrieb, stravy alebo oblečenia, pretože to sú dôvody, prečo tieto deti nechodia do škôl. Bude to omnoho užitočnejšie,“ skonštatovala poslankyňa Ingrid Kosová (v pôvodnej správe TASR chybne uvedená ako Koščová).

Rezort práce však na navrhovaných sankciách neoblomne trvá a odmieta, že by išlo o trestanie maloletých. „Naopak, ide o ich ochranu, čo ocenil aj komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorý vychádza z viacerých skúseností z praxe,“ uviedlo vo svojom stanovisku MPSVR SR.

Kriminalizácia náhradných rodín kvôli piatim prípadom?

Posledná oblasť sporu sa týka avizovaných prísnych kontrol v systéme náhradnej starostlivosti. Opozícia varuje pred paušálnym odsudzovaním rodín, ktoré sa starajú o opustené deti. Podľa PS ide o nebezpečné kriminalizovanie celého funkčného systému náhradnej starostlivosti kvôli pár ojedinelým prípadom možného zneužívania štátneho systému.

Poslankyňa v tejto súvislosti upriamila pozornosť na reálne štatistické dáta. Rodín na celom Slovensku, v ktorých je v náhradnej starostlivosti umiestnených sedem detí a poberajú tak štátny príspevok vo výške približne 3 000 eur mesačne, je podľa jej slov v skutočnosti len päť.

Sociálny dialóg o nastavení dávok tak zostáva hlboko rozdelený. Kým ministerstvo presadzuje politiku biča a tvrdých sankcií s cieľom prinútiť dospelých pracovať, opozícia varuje, že chudoba sa takýmto spôsobom zo slovenských regiónov neodstráni, ale naopak prenesie na plecia detí, ktoré za zlyhania svojich rodičov nemôžu niesť zodpovednosť.