Dánsko po dvoch mesiacoch politickej neistoty spoznalo staronovú premiérku. Mette Frederiksenová si v pondelok 1. júna 2026 zabezpečila už tretie funkčné obdobie, keď po náročných rokovaniach oznámila vytvorenie menšinovej stredoľavicovej vládnej koalície. Kým krajina čelí tlaku pre zhoršujúcu sa bezpečnosť a americké ambície v Grónsku, 48-ročná líderka dokázala prekonať historicky najhorší volebný výsledok svojej strany a vyšachovať z hry politických konkurentov.

Zostavenie vlády po historickom prepade

Po marcových parlamentných voľbách v roku 2026 sa dánsky parlament rozdelil medzi 12 politických strán, čo predznamenalo mimoriadne zložité povolebné rokovania. Sociálni demokrati, ktorých vedie Mette Frederiksenová, síce zostali najväčšou stranou, no získali len 38 zo 179 kresiel. V porovnaní s predchádzajúcimi 50 mandátmi išlo o ich najhorší volebný výsledok od roku 1903.

Premiérka v reakcii na tento prepad bezprostredne po voľbách odstúpila. V pondelok 1. júna však po dvoch mesiacoch rokovaní ohlásila úspešný návrat a dohodu s parlamentnými partnermi.

„Navštívila som Jeho Veličenstvo kráľa a oznámila mu, že po dlhých rokovaniach je možné zostaviť vládu.“

Oznámila Frederiksenová novinárom s tým, že oficiálne predstavenie nového kabinetu prebehne už v stredu 3. júna.

Zlyhanie konkurentov a nové geopolitické výzvy

Cesta k tretiemu funkčnému obdobiu pre Frederiksenovú nebola priamočiara. Zostavením vlády bola poverená už po voľbách, no pokusy sprevádzali viaceré neúspechy i snahy konkurenčných politikov:

  • Stiahnutie Umiernených: Prvé rozhovory zlyhali, keď z nich nečakane vycúvala strana Umiernení, ktorú vedie minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen.
  • Neúspech pravice: O vytvorenie koalície sa následne pokúsil aj úradujúci minister obrany a líder liberálnej strany Ľavica (Venstre) Troels Lund Poulsen. Liberálom sa však nepodarilo presvedčiť Umiernených, čím ich snaha o zisk podpory pravicových strán definitívne stroskotala.

Nová menšinová vláda bude musieť okamžite po svojom vymenovaní riešiť zásadné domáce i zahraničnopolitické otázky. Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Európe si vyžaduje urgentné posilnenie dánskych ozbrojených síl. Špecifickou a mimoriadne citlivou výzvou bude vedenie rokovaní o autonómnom území Grónska s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý otvorene deklaruje, že ho potrebuje získať pre Spojené štáty.

Udalosti z 1. júna 2026 potvrdzujú povesť Mette Frederiksenovej ako mimoriadne zdatnej politickej taktičky. Dokázať pretaviť najhorší volebný výsledok za viac ako storočie do zisku premiérskeho kresla poukazuje nielen na jej vyjednávacie schopnosti, ale najmä na extrémnu fragmentáciu a neschopnosť dánskej pravice nájsť zhodu. Menšinová vláda však bude krehká a odkázaná na neustále hľadanie ad hoc podpory v 12-člennom parlamente. S tvrdým tlakom z Washingtonu ohľadom Grónska a nutnosťou masívne investovať do obrany bude musieť staronová premiérka navigovať Dánsko jedným z najzložitejších geopolitických období posledných dekád, a to všetko so slabším domácim mandátom než kedykoľvek predtým.