Česká republika v aktuálnom roku zrejme nedosiahne stanovený obranný cieľ vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu, priznal český premiér Andrej Babiš. V rozhovore pre britský denník Financial Times zverejnenom v nedeľu 31. mája 2026 predseda českej vlády nielen obhajoval svoje kroky v oblasti obrany, ale aj ostro zaútočil na politiku Európskej únie. Kým európske inštitúcie prirovnal k padajúcej Rímskej ríši, svoje úzke väzby na amerického prezidenta Donalda Trumpa označil za strategickú výhodu. Rozhovor zároveň odkryl rastúce medzinárodné obavy z domácich politických zmien v Česku, ktoré kritici prirovnávajú k agende bývalého maďarského premiéra.

Obrana, NATO a spojenectvo s Trumpom

Podľa slov predsedu českej vlády bude splnenie záväzku vyčleniť dve percentá HDP na obranu v tomto roku problematické. Česká republika síce urobí pre dosiahnutie tohto cieľa maximum, no vláda aktuálne bojuje s rozpočtovým deficitom. Za tento nepriaznivý finančný stav je podľa Babiša zodpovedné nadmerné míňanie jeho predchodcu v úrade.

Postoj Českej republiky k obranným záväzkom a vzťahom so spojencami charakterizujú nasledujúce body:

  • Dlhodobé ciele: Česká republika je odhodlaná splniť nový a ambicióznejší cieľ Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorým sú výdavky vo výške 3,5 percenta HDP do roku 2035.
  • Kritika zamerania na čísla: Aliancia by sa podľa premiéra mala zamerať viac na reálne zlepšovanie vojenských schopností než len na samotné výdavkové ciele, ktoré je možné ľahko manipulovať.
  • Historické zásluhy: Spojencov by malo upokojiť jeho silné zameranie na obranu počas predchádzajúcich období v úrade v rokoch 2014 až 2021, kedy sa výdavky Česka na obranu zdvojnásobili.
  • Podpora Trumpa: Babiš tvrdí, že má výhodu v tom, že patrí medzi posledných lídrov v regióne, ktorí otvorene podporujú amerického prezidenta Donalda Trumpa.

„Stretol som sa s ním (Trumpom) päťkrát a ostatní ma kritizovali, ale mali by sme mať výhodu.“

„Ak hovoríme len o percentách, neviem, ako to má Európu skutočne urobiť viac obranyschopnou.“

Tvrdá kritika Únie a kontroverzná domáca agenda

Premiér vo svojom nedeľňajšom vyjadrení mimoriadne ostro kritizoval inštitúcie Európskej únie. Obvinil ich z toho, že svojou politikou dekarbonizácie cielene tlačia európsku ekonomiku do priepasti.

„EÚ je teraz pravdepodobne na rovnakej ceste, ako bola Rímska ríša pred svojím pádom.“

V súvislosti s vnútropolitickým vývojom čelí Babiš medzinárodným obvineniam z presadzovania neliberálnej agendy, ktorú médiá prirovnávajú k politike bývalého premiéra Maďarska Viktora Orbána. Tieto obavy pramenia najmä z dvoch pripravovaných zmien:

  • Médiá verejnej služby: Vláda plánuje nahradiť koncesionárske poplatky priamym financovaním zo štátneho rozpočtu. Kritici tento krok považujú za spôsob, ako účinne obmedziť redakčnú nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa.
  • Mimovládne organizácie: Český kabinet pripravuje nové pravidlá pre zverejňovanie financovania mimovládnych organizácií zo zahraničia. Toto opatrenie podľa kritikov nápadne pripomína maďarský zákon o zahraničných agentoch.

Babiš všetky výhrady rázne odmieta a argumentuje, že deklarovaným cieľom oboch týchto návrhov je výlučne zvýšenie transparentnosti pre verejnosť.

Definitívny koniec prepojenia s Agrofertom

Diskusia sa dotkla aj dlhoročnej citlivej témy premiérovho údajného konfliktu záujmov. Andrej Babiš trvá na tom, že túto záležitosť už definitívne vyriešil, a to dokonca nad rámec požiadaviek európskeho i českého práva. Uviedol, že holding Agrofert už nevlastní a dané akcie mu po zvyšok života nebudú vrátené.

„Z tejto spoločnosti tiež nemám žiadny prospech a tak to zostane aj po tom, čo opustím politiku. Úprimne neviem, čo viac by som ešte mohol urobiť.“

Vyjadrenia českého premiéra odhaľujú komplexnú a asertívnu stratégiu jeho vlády. Na jednej strane sa Česká republika zaväzuje k mimoriadne ambicióznemu dlhodobému cieľu NATO do roku 2035, no zároveň priznáva realitu zlyhania pri aktuálnych dvojpercentných výdavkoch, čo Babiš strategicky pripisuje svojim predchodcom. Jeho otvorená podpora Donalda Trumpa a drvivá kritika európskej politiky dekarbonizácie, ktorú prirovnal k pádu Rímskej ríše, ukazujú snahu o jasnú mocenskú a protibruselskú profiláciu v stredoeurópskom priestore. Pripravované domáce kroky týkajúce sa verejnoprávnych médií a mimovládnych organizácií, ktoré čelia prirovnaniam k neliberálnej agende bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána, svedčia o veľmi kontroverznom charaktere navrhovaných zmien. Argumentácia zvyšovaním transparentnosti verejného priestoru či definitívnym vzdaním sa akcií holdingu Agrofert tak predstavuje Babišov pokus o stabilizáciu vlastného politického imidžu doma i v zahraničí.