Slovenské domácnosti čelia výraznému finančnému tlaku, ktorý ich núti prehodnocovať aj tie najzákladnejšie položky vo svojich rozpočtoch. Najnovší prieskum ukázal, že okrem bežného odopierania si dovoleniek či nového oblečenia, začala veľká časť populácie šetriť už aj na potravinách a každodenných nákupoch. Tento trend jasne signalizuje, že snaha o úspory sa z luxusných a odložiteľných položiek presunula do každodenného prežitia a spotrebiteľského správania.

Šetrenie sa dotýka už aj základných potrieb

Reprezentatívny prieskum, ktorý koncom apríla 2026 na vzorke 1000 respondentov realizovala agentúra AKO pre inkasnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, priniesol znepokojujúce zistenia o stave rodinných rozpočtov. Na priamu otázku o znižovaní výdavkov na domácnosť odpovedali štyria z desiatich opýtaných, že obmedzujú svoje nákupy v oblasti potravín a bežných potrieb, čo predstavuje presne 40,8 % respondentov.

Oblasti, v ktorých Slováci znižujú svoje výdavky najviac (respondenti mali možnosť zvoliť viacero odpovedí):

  • Oblečenie a obuv: 50,9 %.
  • Voľný čas a zábava: 50,1 %.
  • Dovolenky a cestovanie: 43,3 %.
  • Potraviny a bežné nákupy: 40,8 %.

„Dovolenku možno odložiť, návštevu reštaurácie vynechať, nový spotrebič nekúpiť. Potraviny však patria k výdavkom, ktoré domácnosť rieši neustále. Ak štyria z desiatich respondentov hovoria, že znižujú výdavky aj na potraviny a bežné nákupy, je to signál, že finančný tlak sa dostal do každodenného rozhodovania.“

Uviedol k výsledkom prieskumu riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.

Stopka pre reštaurácie, kaviarne a dovolenky

Prieskum sa zameral aj na výdavky, ktoré plánujú domácnosti v tomto roku zo svojho finančného rozpočtu úplne vyradiť, prípadne ich už stihli vyradiť. Výsledky ukazujú silný negatívny dopad najmä na sektor služieb a gastronómie.

Položky úplne vyradené z rodinných rozpočtov:

  • Reštaurácie, donášky jedla alebo fastfoodové zariadenia: 37,1 %.
  • Dovolenky a cestovateľské aktivity: 31,6 %.
  • Darčeky a iné nadštandardné výdavky: 31,6 %.
  • Návštevy kaviarní a iné malé radosti: 31,5 %.

Zmena nákupného správania ako finančná prevencia

Znižovanie výdavkov na potraviny nevyhnutne neznamená, že by slovenské domácnosti kupovali menej jedla a hladovali. Ide skôr o zmenu celkového finančného správania sa pri tejto základnej nákladovej položke. Keďže prieskum detailne nezisťoval množstvo ani kvalitu nakupovaných surovín, za týmito číslami sa môže skrývať nákup lacnejších značiek, dôslednejšie plánovanie jedálnička, obmedzenie impulzívnych výdavkov, či aktívna snaha menej plytvať jedlom. Úsporné opatrenia sa však bytostne dotýkajú položky, ktorú musia domácnosti riešiť opakovane a pravidelne.

„Šetrenie na potravinách je signál, že domácnosť už veľmi pozorne sleduje každý výdavok. V takej situácii pomáha neriešiť iba jednotlivé nákupy, ale pozrieť sa na rozpočet ako celok, ktoré platby sa opakujú, ktoré výdavky sú nevyhnutné a kde sa dá vytvoriť aspoň malá rezerva. Prevencia finančných problémov sa často začína práve pri včasnom prehľade o vlastných peniazoch.“

Doplnil na záver riaditeľ inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko Peter Dvornák.

Aktuálne dáta z apríla 2026 jasne demonštrujú, že pretrvávajúca ekonomická neistota na Slovensku hlboko zasiahla do spotrebiteľských návykov. Skutočnosť, že takmer 40 % populácie škrtá výdavky spojené s bežnými nákupmi a donáškami, vysiela varovný signál nielen pre maloobchod, ale najmä pre gastronomický sektor, ktorý po rokoch kríz čelí ďalšiemu odlevu platiacich zákazníkov. Rodiny sú nútené prechádzať do režimu krízového manažmentu, kde sa voľnočasové aktivity a stravovanie mimo domova stávajú luxusom, ktorý si už nemôžu alebo nechcú dovoliť. Tieto vynútené zmeny správania môžu z dlhodobého hľadiska viesť k utlmeniu domácej spotreby, čo je jeden z kľúčových motorov ekonomického rastu štátu.