Víkendová nočná obloha prinesie na konci mája vzácne astronomické divadlo, keďže v nedeľu 31. mája budeme môcť pozorovať úkaz známy ako modrý Mesiac. Hoci názov evokuje zmenu farby našej prirodzenej družice, s jeho skutočnou farbou to nemá nič spoločné. Tento fenomén navyše v nedeľu sprevádza aj takzvaný mikrospln. Po tohtoročnom máji sa podobná situácia zopakuje najbližšie až na Silvestra v roku 2028.

Čo je to modrý Mesiac a prečo vzniká?

Termín modrý Mesiac sa v astronómii používa vtedy, keď sa v priebehu jedného kalendárneho mesiaca vyskytnú hneď dva splny. O detailoch tohto úkazu informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov. Vysvetlil, že prvý tohtoročný májový spln nastal presne 1. mája a ten druhý bude nasledovať práve túto nedeľu, vďaka čomu si vyslúžil označenie modrý Mesiac.

„Za rok nastáva 12 alebo 13 splnov Mesiaca. Mesačné fázy sa pravidelne opakujú každých 29,5 dňa, astronómovia to označujú za synodický mesiac. Kalendárne mesiace, s výnimkou februára, však majú 30 alebo 31 dní. Výnimočne sa teda stáva, že v priebehu jedného kalendárneho mesiaca môžu nastať aj dva splny, a to vtedy, ak je prvý spln hneď na začiatku mesiaca a ten nasledujúci na jeho konci.“

Uviedol k matematike lunárneho cyklu Rapavý.

Skutočná farba oblohy a sopečný prach

Napriek svojmu magickému názvu nebude Mesiac v nedeľu svietiť na modro. Vplyvom zemskej atmosféry bude jeho kotúč sfarbený skôr do oranžova. Tento optický jav vzniká preto, lebo zemská atmosféra najlepšie prepúšťa práve dlhovlnnú zložku svetla. Naopak, kratšie vlnové dĺžky sa vo vzduchu rozptyľujú oveľa viac, čo je zároveň dôvodom, prečo je naša obloha počas dňa modrá.

Výnimočne však môže byť Mesiac skutočne sfarbený do modra. Podľa Rapavého k takémuto úkazu dochádza v špecifických prípadoch, keď sa v atmosfére nachádza veľké množstvo prachu. Príčinou môžu byť napríklad:

  • Rozsiahle lesné požiare.
  • Mohutné výbuchy sopiek. Tento úkaz bol historicky zaznamenaný napríklad po erupcii vulkánu Krakatoa v roku 1883.

Vzácny úkaz: Fenomén modrého mikrosplnu

Nedeľné nebeské divadlo bude o to zaujímavejšie, že nastane aj takzvaný mikrospln. Náš vesmírny sused totiž obieha okolo Zeme po eliptickej dráhe.

  • Vzdialenosť Mesiaca od Zeme sa dynamicky mení v rozmedzí od 356 000 kilometrov do 407 000 kilometrov.
  • V dôsledku tejto zmeny vzdialenosti sa mení aj jeho zdanlivý uhlový rozmer priamo na oblohe.

Presný čas nedeľného splnu Mesiaca je vypočítaný na 10:45 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Najďalej od Zeme však bude naša družica až v pondelok 1. júna o 6:34 h SELČ. Kombinácia týchto dvoch fáz znamená, že na oblohe možno vidieť unikátny „modrý mikrospln“.

Májový nebeský úkaz v roku 2026 nám názorne demonštruje dokonalú mechaniku našej slnečnej sústavy. Modrý mikrospln, ktorý budeme pozorovať, je priamym výsledkom matematického nesúladu medzi kalendárnymi mesiacmi a 29,5-dňovým synodickým cyklom. Hoci k sfarbeniu do modra dochádza len v extrémnych atmosférických podmienkach plných prachu, už len samotný fakt dvoch splnov v jednom mesiaci spojených s najväčšou vzdialenosťou Mesiaca od Zeme robí z tejto nedele výnimočný astronomický moment. Dlhšie čakanie na ďalší podobný úkaz, ktorý sa zopakuje až na Silvestra v roku 2028, len podčiarkuje vzácnosť tohto víkendového divadla.