Na pôde Bezpečnostnej rady OSN sa vo štvrtok odohral mimoriadne ostrý diplomatický stret medzi Washingtonom a Moskvou. Spojené štáty nekompromisne odsúdili ruské nasadenie hypersonickej rakety Orešnik a vyzvali Kremeľ, aby okamžite upustil od plánovaných systematických úderov na Kyjev. Ruská strana však americké apely kategoricky odmietla a zopakovala svoje varovanie pre zahraničných diplomatov, aby urýchlene evakuovali ukrajinské hlavné mesto. Nečakaná eskalácia rétoriky zo strany Trumpovej administratívy naznačuje narastajúce napätie ohľadom ruskej deštrukcie ukrajinských civilných cieľov.

Raketa Orešnik a rázne varovanie Washingtonu

Mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) bolo zvolané priamo na žiadosť Ukrajiny. Dôvodom bol masívny kombinovaný ruský útok z noci na nedeľu 24. mája 2026, počas ktorého Moskva vyslala na Kyjev a jeho priľahlé okolie stovky útočných dronov a rakiet. Tento devastačný úder vyvrcholil tým, že Rusko odpálilo na ukrajinské mesto Bila Cerkva balistickú raketu Orešnik, ktorá je technologicky prispôsobená na nesenie jadrových hlavíc.

Zástupkyňa amerického veľvyslanca pri OSN Tammy Bruceová vystúpila vo štvrtok 28. mája 2026 s nečakane tvrdou kritikou, ktorá patrí medzi najostrejšie vyjadrenia administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Tá si doteraz voči Rusku udržiavala vo všeobecnosti ústretovejší postoj v porovnaní s väčšinou ostatných spojencov USA.

„Nasadenie rakety Orešnik považujeme za nevysvetliteľné, nebezpečné a barbarské eskalovanie vojny, ktorá vypukla po ruskej invázii vo februári 2022. Dôrazne varujeme Rusko, aby neuskutočňovalo takzvané systematické útoky na Kyjev, ktoré môžu spôsobiť ďalšie obete medzi civilistami a ohroziť vyhliadky na mier.“

Vyhlásila Bruceová pred plénom BR OSN. Americká diplomatka však vo svojom prejave nekonkretizovala, akým spôsobom by Spojené štáty reagovali v prípade, ak by Moskva tieto sľubované systematické útoky skutočne uskutočnila.

Ultimátum z Moskvy: Opustite ukrajinskú metropolu

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia americký apel ostro odmietol. Nedeľné masívne bombardovanie, ktoré si vyžiadalo najmenej dve civilné obete a približne 100 zranených, odôvodnil ako odvetu. Podľa Moskvy išlo o reakciu na predchádzajúci ukrajinský útok na internát školy v meste Starobiľsk, ktoré leží v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti.

Nebenzia na pôde BR OSN zopakoval tvrdenia Ruska, že ruské sily cielili výlučne na ukrajinské vojenské a spravodajské objekty. Ruské ministerstvo zahraničných vecí už predtým v pondelok (25. mája) oznámilo, že v rámci odvety pripravuje ďalšie priame údery zamerané na:

  • Rozhodovacie centrá ukrajinskej vlády v Kyjeve.
  • Veliteľské stanovištia.
  • Ďalšie objekty vojensko-priemyselného komplexu.

„Keďže uvedené zariadenia sú rozptýlené po celom Kyjeve, varovali sme zahraničných občanov vrátane zamestnancov diplomatických misií a úradov medzinárodných organizácií, aby čo najskôr opustili mesto.“

Pripomenul prítomným diplomatom ruský predstaviteľ Nebenzia, čím nadviazal na pondelkovú výzvu ruského ministerstva na urýchlený odchod cudzincov z mesta. Vážne znepokojenie nad sľubovanými systematickými údermi na Kyjev už prostredníctvom svojho zástupcu generálneho tajomníka vyjadrila aj samotná Organizácia spojených národov.

Májová diplomatická konfrontácia v Bezpečnostnej rade OSN v roku 2026 jasne ukazuje, že vojna na Ukrajine vstupuje do kritickej a vysoko eskalačnej fázy. Nasadenie strategickej balistickej rakety Orešnik proti mestu Bila Cerkva nie je len lokálnym taktickým ťahom, ale globálnym odstrašujúcim signálom Moskvy o pripravenosti použiť nosiče jadrových zbraní. Ruské ultimátum na okamžitú evakuáciu zahraničných diplomatov z Kyjeva naznačuje, že Kremeľ skutočne pripravuje bezprecedentné plošné zničenie vládnej štvrte. Skutočnosť, že pred barbarskou eskaláciou varuje samotná administratíva Donalda Trumpa – zvyčajne vnímaná ako ústretovejšia voči Rusku – dokazuje, že plošné bombardovanie ukrajinského hlavného mesta prekračuje aj tie najkrajnejšie červené čiary Washingtonu. Ak Rusko napriek tomuto jasnému americkému varovaniu udrie na kyjevské rozhodovacie centrá, Spojené štáty budú s najväčšou pravdepodobnosťou donútené prehodnotiť svoju doterajšiu politiku a zaujať k obrane Ukrajiny tvrdší postoj.