Znehodnotenie životného prostredia by do roku 2064 mohlo viesť k populačnému kolapsu. Vedci v štúdii vysvetľujú, ako sa vyhnúť „súdnemu dňu“.

Nová vedecká štúdia publikovaná v odbornom časopise Chaos, Solitons & Fractals prináša prekvapivý pohľad na budúcnosť ľudstva. Vedci v nej predstavili jednoduchú nelineárnu matematickú rovnicu, ktorá dokáže zjednotiť 12 000 rokov rastu ľudskej populácie. Ak by však svet zasiahol náhly kolaps životného prostredia, tento model varuje pred prudkým globálnym populačným krachom, ktorý by mohol nastať už okolo roku 2064.

Keď sa fyzika skla stretne s demografiou

Autor štúdie Alessio Zaccone (spolu so zosnulým kolegom Kosťom Trachenkom z Queen Mary University of London) vyvinul takzvaný nelineárny model s rýchlostnou spätnou väzbou. Čo je na ňom najfascinujúcejšie, je jeho pôvod. Rovnica bola pôvodne navrhnutá pre úplne iný kontext – pre opis fyziky neusporiadaných materiálov, akými sú sklo a amorfné pevné látky.

Ukázalo sa, že rovnaké matematické štruktúry, ktoré popisujú, ako sa v priebehu času uvoľňuje dynamika atómov v skle, dokážu presne popísať, ako ľudské spoločnosti rastú, stabilizujú sa a potenciálne destabilizujú v priebehu storočí.

Na rozdiel od klasických demografických modelov, ktoré považujú rast za čisto exponenciálny alebo logistický, takzvaná Trachenko-Zacconeho rovnica dokáže prirodzene prepínať medzi rôznymi historickými érami pomocou jediného parametra:

  • Úspešne replikuje fázy pomalého rastu (od neolitu).
  • Presne zachytáva fázu explozívneho „stlačeného exponenciálneho“ rastu počas priemyselnej revolúcie.
  • Zodpovedá aj spomaleniu („natiahnutému exponenciálnemu“ režimu), ktoré na Zemi prevláda od roku 1970 v dôsledku globálneho poklesu pôrodnosti.

Vyhli sme sa „súdnemu dňu“ v roku 2026?

Nový model sa vracia aj k slávnej predpovedi Heinza von Foerstera z roku 1960. Ten matematicky extrapoloval, že svetová populácia dosiahne nekonečno (takzvanú singularitu) a skolabuje okolo roku 2026. Hoci ľudstvo túto trajektóriu minulo vďaka celosvetovému poklesu plodnosti, nová štúdia tvrdí, že matematické základy pre nekontrolovateľný únikový rast sa za určitých podmienok môžu stále vrátiť.

Čierny scenár pre rok 2064: Populácia na polovici

Najdiskutovanejšou časťou vedeckej práce je simulácia hypotetických budúcich scenárov. V základnej analýze vyzerá naša súčasná trajektória relatívne stabilne a stabilizačný režim nás chráni pred katastrofou.

Vedci však modelovali situáciu, čo by sa stalo, ak by svet zasiahli náhle a masívne environmentálne alebo spoločenské krízy – napríklad klimatický kolaps, globálne pandémie, vojnové konflikty či kritický nedostatok zdrojov.

Čo hovorí model v najhoršom scenári?
Ak by udržateľná kapacita Zeme kvôli environmentálnej kríze náhle klesla na približne 2 miliardy ľudí, rovnica predpovedá bleskový globálny pokles. V takomto konzervatívnom najhoršom scenári by sa ľudská populácia mohla zredukovať na polovicu už okolo roku 2064.

Autor v článku dôrazne pripomína, že nejde o neomylnú predpoveď alebo prognózu. Ide o ilustračný matematický scenár, ktorý má svetovým lídrom a vedcom ukázať, aká extrémne citlivá je populačná dynamika na náhle zmeny v životnom prostredí.

Súčasný vývoj je nateraz stabilný, no rovnica jasne varuje, že hranica medzi udržateľnou stabilizáciou a náhlym kolapsom môže byť tenšia, než si myslíme.