Slovenská vláda plánuje zohľadniť skutočnosť, že rafinéria Slovnaft počas eskalujúceho konfliktu na Blízkom východe pristúpila k samoregulácii a držala ceny pohonných látok pre slovenských vodičov na nízkej úrovni. Pred výjazdovým rokovaním kabinetu vo východoslovenskej obci Haniska to oficiálne naznačil minister financií Ladislav Kamenický. Stratené zisky, o ktoré bratislavská rafinéria v tomto období kvôli zastropovaniu cien prišla, by podľa neho mohli poslúžiť ako kompenzačná protihodnota pri definitívnom urovnaní gigantického daňového dlhu vo výške 400 miliónov eur, ktorý voči podniku štát aktuálne eviduje.

Vybalansovanie dlhu: Lacný benzín pre občanov výmenou za odpustenie miliónov

Rezort financií hľadá právne schodné cesty, ako vyriešiť dlhotrvajúci spor s energetickým gigantom bez toho, aby to negatívne pocítili peňaženky bežných spotrebiteľov na čerpacích staniciach.

Kľúčové parametre pripravovanej dohody a argumenty ministerstva:

  • Udržanie sociálneho zmieru: Vládni predstavitelia si vysoko cenia, že mechanizmus samoregulácie cien palív na domácom trhu reálne funguje.
  • Finančné straty rafinérie: Umelé zadržiavanie cien na nízkej úrovni stálo spoločnosť Slovnaft nemalé finančné prostriedky na úkor potenciálneho zisku.
  • Štátna protihodnota: Ministerstvo financií pripravuje účtovné a legislatívne „vybalansovanie“ strát podniku voči pohľadávkam vládneho kabinetu.
  • Zamedzenie cenovým šokom: Výmenný obchod má garantovať, že motoristi na Slovensku nebudú v najbližších mesiacoch čeliť prudkému zdražovaniu nafty a benzínu.

Šéf štátnej kasy Ladislav Kamenický potvrdil, že rokovania s vedením podniku prebiehajú v konštruktívnom duchu a obojstranná ochota nájsť kompromisné riešenie je mimoriadne vysoká.

Ja si cením to, že samoregulácia nám funguje, Slovnaft to niečo stojí a my budeme potom robiť nejaké vybalansovanie toho, čo ja považujem za dlh voči vláde, a toho, čo Slovnaft urobil voči cenám palív na Slovensku. Je to legitímny ekonomický dialóg o tom, ako udržať stabilitu na domácom trhu s energiami a nezničiť kľúčový priemyselný podnik.

Dedičstvo po Matovičovej vláde: Sporný odvod z ruskej ropy rafinéria neodviedla

Korene masívnej pohľadávky, ktorú štát voči rafinérii eviduje, siahajú do predchádzajúceho volebného obdobia, kedy parlament schválil mimoriadne zdanenie energetických firiem.

Chronológia vzniku daňového sporu a legislatívny kontext:

  1. Schválenie legislatívy v roku 2022: Bývalá vládna koalícia schválila zákon o Solidárnom príspevku z dôvodu vysokých ziskov zo spracovania lacnejšej ruskej ropy.
  2. Európsky rámec: Mimoriadny odvod bol zavedený na základe vtedajšieho záväzného nariadenia Rady Európskej únie (Rady EÚ) v rámci energetickej solidarity.
  3. Uzatvorenie závierky za rok 2023: Podľa oficiálne zverejnenej finančnej a hospodárskej závierky podniku sa rafinéria rozhodla príspevok za toto obdobie neuhradiť.
  4. Evidencia dlhu vo výške 400 miliónov: Neuhradený solidárny príspevok vygeneroval obrovský dlh, ktorý sa stal predmetom tvrdých právnych analýz medzi štátom a vlastníkom fabriky.

Zatiaľ čo pôvodná legislatíva mala jednorazovo naplniť štátny rozpočet, v súčasnosti slúži ako silná vyjednávacia karta v rukách ministerstva financií. Odborníci z oblasti energetiky pozorne sledujú, či toto kreatívne riešenie neporuší európske pravidlá o hospodárskej súťaži.