Americký prezident Donald Trump vyjadruje hlboké sklamanie z postoja európskych spojencov, ktorí odmietajú plnú podporu USA vo vojnovom konflikte proti Iránu. Nový šéf americkej diplomacie Marco Rubio na záver dvojdňového ministerského zasadnutia NATO vo švédskom Helsingborgu potvrdil, že Washington bude musieť toto správanie riešiť.
Rozkol kvôli Iránu: Trump trestá Nemecko a odmeňuje Poľsko
Zákulisie ministerského stretnutia vo Švédsku naplno odhalilo hlboké trhliny v transatlantických vzťahoch. Bezprostrednou príčinou napätia je postoj k vojne na Blízkom východe. Kým Washington očakával od partnerov v NATO bezpodmienečnú solidaritu, viaceré európske štáty na čele s Nemeckom vyjadrili ostrý nesúhlas s americkým postupom voči Teheránu.
Hlavné vojensko-diplomatické posuny v Európe k máju 2026:
- Odchod z Nemecka: Pentagón oficiálne potvrdil stiahnutie približne 5 000 amerických vojakov z nemeckých základní. Ide o priamy dôsledok ostrého rozkolu medzi Trumpom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorý verejne kritizoval USA za absenciu stratégie a vyhlásil, že Irán Washington v rokovaniach ponižuje.
- Posilnenie Poľska: V noci na piatok Donald Trump šokoval spojencov vyhlásením, že USA presunú 5 000 dodatočných vojakov do Poľska. Tento krok pripísal nadštandardným osobným vzťahom s novým poľským prezidentom Karolom Nawrockým.
- Globálna relokácia: Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio odmietol interpretáciu, že ide o trest pre Berlín. Presuny označil za permanentné prehodnocovanie síl v rámci globálnych záväzkov Spojených štátov.
„Názory prezidenta, ktorý je sklamaný z niektorých našich spojencov z NATO a ich reakcií na naše operácie na Blízkom východe, sú dobre známe. Bude sa to musieť riešiť, ale dnes nie,“ vyhlásil nekompromisne Marco Rubio pred novinármi vo Švédsku.
Mätúce signály z Washingtonu a misia Juraja Blanára
Nečakané nočné vyhlásenie amerického prezidenta kompletne zaskočilo európskych diplomatov zhromaždených v Helsingborgu. Ešte minulý týždeň totiž predstavitelia USA tvrdili, že vyslanie pôvodne plánovaných 4 000 vojakov do Poľska sa ruší, neskôr hovorili o odklade, aby nakoniec Trump oznámil príchod ešte väčšieho kontingentu. Táto nepredvídateľnosť vyvoláva v Európe rastúcu nervozitu.
Reakcie diplomatov a očakávania pred summitom v Ankare:
- Švédska kritika: Hostiteľka stretnutia, švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmerová Stenergardová, neskrývala rozpaky. „Je to naozaj mätúce a nie vždy sa v tom dá ľahko zorientovať,“ komentovala protichodné vyhlásenia Bieleho domu.
- Slovenská účasť: Slovenskú republiku na tomto kľúčovom rokovaní zastupuje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár, ktorý priamo na mieste monitoruje dopady amerických presunov na bezpečnosť východného krídla Aliancie.
- Historický summit v Turecku: Všetky oči sa teraz upierajú na tureckú Ankaru. Nadchádzajúci summit NATO je označovaný za jeden z najdôležitejších a najdramatickejších momentov v modernej histórii Aliancie, kde sa rozhodne o jej budúcej jednote a prežití.
Spojené štáty majú globálne záväzky, ktoré si musia plniť. Rozmiestňovanie našich síl vyžaduje neustále prehodnocovanie, kam vojakov umiestniť. Nie je to žiadny trest pre Európu, je to len dynamická realita, ktorá sa jednoducho deje.
Máj 2026 ukazuje, že stará architektúra NATO čelí bezprecedentnej skúške ohňom. Donald Trump pretvára Alianciu podľa svojho kľúča – lojalita voči americkým operáciám v Iráne sa stáva novou menou. Kým kancelár Friedrich Merz pocítil chladný odchod amerických jednotiek z nemeckej pôdy, Varšava vďaka proamerickému kurzu prezidenta Nawrockého posilňuje svoju rolu hlavného pentagónskeho bastiónu v Európe. Pre Slovensko a ministra Juraja Blanára je táto situácia mimoriadne citlivá. Summit v Ankare v roku 2026 nebude len bežným diplomatickým fototermínom, ale tvrdým bojom o to, či Európa zostane pre USA rovnocenným partnerom, alebo sa zmení na šachovnicu, kde sa vojaci presúvajú podľa miery poslušnosti voči Bielemu domu.
