Nový maďarský premiér Péter Magyar vyslal jasný signál o budúcnosti európskej energetiky. V exkluzívnom rozhovore pre poľský denník Rzeczpospolita vyjadril presvedčenie, že Európska únia sa po skončení vojny na Ukrajine pragmaticky vráti k lacnejšej ruskej energii, aby si udržala globálnu konkurencieschopnosť. Hoci jeho proeurópsky kabinet sľubuje zmeny, v otázke strategických surovín musí zohľadňovať tvrdú geografickú a cenovú realitu.
Nová vláda, nezmenená geografia
Ministerský predseda Péter Magyar v rozhovore potvrdil nevyhnutnosť diverzifikácie zdrojov, no jedným dychom zdôraznil dôležitosť nízkych a únosných cien pre domácnosti a priemysel. Pri priamej otázke na dovoz ruského plynu a ropy do Maďarska otvorene priznal, že ani po prelomovom volebnom víťazstve jeho strany Tisza sa „geografia nezmenila“.
Maďarskí voliči podľa neho poverili novú vládu, aby čo najviac diverzifikovala dodávky, no zároveň je kľúčové nepoškodiť vlastnú ekonomiku drahými alternatívami.
Cena LNG v porovnaní s tradičnými trasami
Predseda vlády konkrétne poukázal na obrovské rozdiely v nákladoch na prepravu strategických surovín:
- Drahá alternatíva z mora: Skvapalnený zemný plyn (LNG), ktorý sa k terminálom prepravuje cez Baltské more a následne potrubiami cez Poľsko a Slovensko, je momentálne výrazne drahší.
- Výhoda existujúcej infraštruktúry: Naopak, plyn prúdiaci z Rumunska, Rakúska alebo priamo z Ruska dokáže maďarskej ekonomike zabezpečiť oveľa výhodnejšie cenové podmienky.
Intenzívne rokovania vo Varšave
Otázka energetickej bezpečnosti bola aj nosnou témou jeho stredajšieho stretnutia s poľským premiérom Donaldom Tuskom. Obaja lídri hľadali prieniky, ako znížiť náklady pre stredoeurópsky región.
„Samozrejme, začneme rokovania a chceme spolupracovať. Donald Tusk sľúbil, že urobí všetko pre zníženie ceny plynu tak, aby bola ponuka čo najkonkurencieschopnejšia, ale výsledok závisí aj od trhu s plynom.“
Vyjadrenia nového maďarského premiéra naznačujú, že hoci strana Tisza priniesla do Budapešti proeurópsky vietor, v kľúčových ekonomických otázkach si zachováva nekompromisný pragmatizmus. Magyarovo pripustenie návratu EÚ k ruskej energii ukazuje, že priepasť medzi politickými deklaráciami Bruselu o odstrihnutí sa od Moskvy a reálnymi potrebami stredoeurópskeho priemyslu sa po vojne naplno obnaží. Bude mimoriadne dôležité sledovať, či sa novej vláde podarí vyrokovávať výhodnejšie zmluvy s regionálnymi partnermi ako Poľsko, alebo či pre strednú Európu zostane ruský plyn z dôvodu nízkych nákladov dlhodobo ekonomicky nevyhnutným zlom.







