Financovanie vojenskej pomoci pre Kyjev vyvoláva vo vnútri Severoatlantickej aliancie hlboké trhliny. Nový generálny tajomník NATO Mark Rutte na ministerskom samite vo švédskom Helsingborgu otvorene skritizoval viacerých spojencov za to, že na obranu Ukrajiny pred ruskou agresiou nevynakladajú dostatok prostriedkov.
Aliancia je rozdelená: Rutte pomenoval lídrov aj čiernych pasažierov
Generálny tajomník Mark Rutte pred stretnutím ministrov zahraničných vecí Aliancie novinárom bez diplomatických fráz oznámil, že solidarita s Ukrajinou „nie je v súčasnosti v rámci NATO rozdelená rovnomerne“. Poukázal na výrazný nepomer medzi krajinami, ktoré prekonávajú svoje ekonomické limity, a tými, ktoré sa vezú v závetrí.
Tri hlavné závery z Rutteho májového vyhlásenia v roku 2026:
- Geografická nerovnováha: Podľa oficiálnych dát Kielskeho inštitútu nesú hlavnú finančnú ťarchu severské a pobaltské štáty, ku ktorým sa masívnou podporou nad rámec svojich možností pridávajú Holandsko, Poľsko, Kanada a Nemecko.
- Pasivita ostatných: Na druhej strane barikády stojí podľa šéfa Aliancie „mnoho krajín“, ktorých finančné príspevky a dodávky zbraní sú vzhľadom na ich ekonomickú silu žalostne nízke a nepostačujúce.
- Nutnosť rovnocenného prístupu: Ak má Ukrajina udržať frontovú líniu a dotlačiť Kremeľ k spravodlivému mieru, musia všetky členské štáty začať prispievať proporčne rovnakým dielom.
„Existuje mnoho krajín, ktoré na podporu Ukrajiny nevynakladajú dostatok prostriedkov. Podpora nie je rozdelená rovnomerne,“ vyhlásil generálny tajomník NATO.
Plán na povinné odvody stroskotal na odpore veľmocí
Snaha zaviesť do financovania Kyjeva pevný poriadok viedla Rutteho minulý týždeň k prelomovému návrhu: aby každý člen Aliancie povinne vyčlenil na pomoc Ukrajine fixne 0,25 percenta svojho HDP. Tento krok mohol do ukrajinského armádneho rozpočtu okamžite naliať desiatky miliárd dolárov. Podľa zistení prestížneho portálu Politico však táto myšlienka okamžite narazila na odpor.
Chronológia a procesný stav aliančnej debaty:
- Rutteho daň pre Ukrajinu: Návrh na 0,25 % HDP mal garantovať predvídateľný a stabilný tok financií pre Kyjev, čím by sa eliminovali výpadky v dodávkach munície.
- Veto významných štátov: Viaceré kľúčové členské štáty Aliancie okamžite odmietli zviazať svoje rozpočty povinnými percentami pre nečlenskú krajinu, čím iniciatívu zablokovali.
- Priznanie krachu a štart debaty: Mark Rutte vo štvrtok 21. mája oficiálne priznal, že jeho plán nezíska potrebnú jednomyseľnú podporu všetkých členov a do praxe neprejde. Teší ho však, že téma prerozdelenia bremena je na stole.
„Návrh nezíska jednomyseľnú podporu, takže nebude fungovať. Prinajmenšom však odštartoval debatu medzi spojencami o tom, že ak všetci tvrdíme, že Ukrajina musí zostať v boji čo najsilnejšia, potom musíme všetci prispievať rovnakým spôsobom,“ uzavrel Mark Rutte.
Máj 2026 odhaľuje limity západnej jednoty, kedy únava z dlhotrvajúceho konfliktu začína vyhrávať nad deklaratívnymi sľubmi. Mark Rutte sa hneď v úvode svojho mandátu pokúsil o nekompromisný manažérsky ťah, no tvrdá realita aliančného práva veta a neochota veľkých európskych hráčov viazať štátne pokladnice ho okamžite uzemnili. Pre Ukrajinu je krach tohto plánu varovným signálom. Ukazuje sa totiž, že kým severskí jastrabi sú ochotní pre bezpečnosť obetovať percentá HDP, zvyšok NATO odmieta prejsť na permanentnú vojnovú ekonómiu.
