Geopolitická debata o budúcnosti rozširovania Európskej únie naberá na obrátkach. Slovenský premiér Robert Fico na tlačovej konferencii rázne odmietol najnovšiu iniciatívu nemeckého kancelára Friedricha Merza. Ten navrhuje udeliť vojnou zmietanej Ukrajine bezprecedentný štatút „pridruženého člena“ EÚ bez hlasovacieho práva, čo by Kyjevu pootvorilo dvere k európskym peniazom a summitom.
Merzov plán „polovičatého členstva“ narazil v Bratislave
Nemecký kancelár Friedrich Merz v liste adresovanom špičkám Únie – predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Antoniovi Costovi – načrtol prechodný model, ktorý by udržal integračnú dynamiku Kyjeva. Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa však k nemeckému kompromisu stavia skepticky a odmieta vytváranie neštandardných kategórií v európskom klube.
Kľúčové body nemeckého návrhu pre Ukrajinu, ktoré vyvolávajú diskusiu:
- Účasť bez rozhodovania: Ukrajinskí lídri by získali miesta na summitoch EÚ, nehlasujúceho zástupcu v Európskej komisii a nehlasujúcich europoslancov v Európskom parlamente.
- Bezpečnostný štít a peniaze: Na Kyjev by sa vzťahovala európska doložka o vzájomnej pomoci a krajina by získala prístup k vybraným kapitolám rozpočtu EÚ.
- Otvorenie všetkých kapitol: Nemecko napriek prechodnému statusu trvá na tom, že konečným cieľom zostáva plnoprávne členstvo, a žiada okamžité otvorenie všetkých vyjednávacích kapitol.
„Buď niekoho zoberieme do Európskej únie, alebo nezoberieme. Pokiaľ ide o členstvo kohokoľvek – nielen Ukrajiny – musí na to splniť podmienky. Je to dlhoročný proces a v Únii dnes nie je atmosféra na prijímanie takýchto krokov,“ reagoval Robert Fico.
Balkán má prednosť, po páde Orbána ožili nádeje Kyjeva
Slovenský premiér priznal, že Merzov list zatiaľ podrobne nečítal, no je presvedčený, že v rámci 27-členného bloku nemecká iniciatíva podporu nenájde. Podľa neho ležia priority rozširovania na úplne inej svetovej strane. Snahy Kyjeva o expresnú integráciu navyše narážajú aj na obavy z toho, že by krajina natrvalo uviazla na polceste.
Geopolitický kontext a priority rozširovania v roku 2026:
- Rýchla cesta pre Západný Balkán: Robert Fico priamo pomenoval troch kandidátov, ktorí podľa neho musia dostať zelenú prednostne. Vyhlásil, že Čiernu Horu, Albánsko a Srbsko treba pustiť do Európskej únie čo najrýchlejšie.
- Koniec Orbánovej éry: Ukrajina sa snaží urýchliť integračné úsilie na pozadí ruskej invázie. Situáciu na európskej šachovnici výrazne zmenil nedávny politický koniec maďarského expremiéra Viktora Orbána, ktorý proces dlhodobo blokoval, čo v Kyjeve oživilo nádeje na zvrat.
- Skeptická Únia: Podľa diplomatických analýz agentúry AFP však Merzov plán čelí hlbokej skepse viacerých partnerov. Samotný Kyjev sa obáva, že prijatím statusu pridruženého člena by sa znížil tlak na jeho definitívne plnohodnotné prijatie.
„Tieto tri krajiny – Čiernu Horu, Albánsko a Srbsko – treba pustiť do Európskej únie čo najrýchlejšie. Pre ne musí byť proces otvorený, zatiaľ čo pri Ukrajine sa nemožno unáhliť s politickými skratkami,“ zdôraznil premiér na brífingu.
Máj 2026 ukazuje, že ani odchod Viktora Orbána z európskej scény automaticky neotvára Ukrajine dvere do Bruselu dokorán. Iniciatíva Berlína narazila hneď v Bratislave, kde Robert Fico pragmaticky uprednostňuje stabilizáciu Západného Balkánu pred neštandardnými ústupkami pre Kyjev. Nemecký pokus o kompromis odhalil hlboké názorové rozdiely vo vnútri EÚ. Ukazuje sa, že debata o reforme prístupového procesu bude tvrdým diplomatickým bojom, v ktorom si noví lídri budú musieť vybrať medzi strategickým osemdesiatym piatym geopolitickým krokom a striktným dodržiavaním byrokratických pravidiel.
