Slovenská vláda odmieta zatiahnuť najtvrdšiu ručnú brzdu v konsolidácii verejných financií a nateraz neustúpi tlaku ústavných pravidiel. Premiér Robert Fico dnes na štvrtkovej tlačovej konferencii rezolútne vyhlásil, že jeho kabinet nepripravuje vyrovnaný rozpočet, nebude žiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery a nechystá ani novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Šéf exekutívy to odôvodnil špecifickým právnym výkladom výnimiek v dlhovej brzde a varoval, že okamžitý prechod na nulový deficit by znamenal totálnu likvidáciu sociálneho štátu.
Vyrovnaný rozpočet je sci-fi: Fico chráni sociálny štát a samosprávy
Podľa aktuálnych makroekonomických ukazovateľov dosiahol slovenský verejný dlh kritické pásmo, ktoré automaticky aktivovalo najprísnejšie sankčné sankcie takzvanej dlhovej brzdy. Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) však pred novinármi označil zostavenie vyrovnaného rozpočtu pre budúce obdobia za absolútne nerealizovateľné a nebezpečné.
Tri hlavné dôvody, prečo vláda v máji 2026 odmieta striktné sankcie dlhovej brzdy:
- Rozklad sociálneho systému: Okamžité skresanie deficitu na nulu by podľa premiéra znamenalo drastické škrty, ktoré by zlikvidovali pomoc pre dôchodcov, zamestnancov a sociálne slabé vrstvy. Prezentuje to ako definitívny rozklad štátu.
- Chýbajúce lehoty: Ústavný zákon síce pri vysokom dlhu vyžaduje, aby vláda požiadala parlament o vyslovenie dôvery, no Fico zdôraznil, že legislatíva na tento krok neustanovuje žiadnu záväznú časovú lehotu.
- Dedičstvo po predchodcoch: Súčasný kabinet opakovane pripomína, že prevzal najhoršie rozvrátené verejné financie v celej Európskej únii a na ich postupnom, miernom ozdravovaní systematicky pracuje.
„Keď máme trochu zdravého rozumu a rešpektu k tejto krajine, nemôžete predložiť vyrovnaný rozpočet. To je definitívny rozklad sociálneho štátu. Vyrovnaný rozpočet je v tejto chvíli jednoducho science fiction,“ podčiarkol Robert Fico.
Právna kľučka zachráni mestá a obce pred chaosom
Vláda sa pri obchádzaní drakonických sankcií opiera o špecifickú právnu interpretáciu ústavného textu. Podľa právneho názoru vládneho kabinetu existuje legálny mechanizmus, ktorý oslobodzuje nielen štát, ale aj mestá a obce od povinnosti hospodáriť bez strát. Kľúčom sú slovenské záväzky v zahraničí.
Procesná a právna argumentácia Roberta Fica:
- Hranica 3 percent HDP: Premiér poukázal na článok ústavného zákona, podľa ktorého sa sankcie na vládu nevzťahujú v prípade, ak výdavky spojené s členstvom SR v medzinárodných organizáciách (vrátane obranných záväzkov v NATO či príspevkov do EÚ) prekročia 3 % hrubého domáceho produktu.
- Ochrana samospráv: Vďaka uplatneniu tejto výnimky nemusia podľa vládnych právnikov nútené vyrovnané rozpočty zostavovať ani slovenské samosprávy, čo ich zachráni pred finančnou paralýzou.
- Blokáda v parlamente: Koalícia disponuje iba 78 hlasmi a na zmenu ústavného zákona potrebuje trojpätinovú väčšinu 90 poslancov. Fico vylúčil, že by mu opozícia pomohla, pretože podľa neho chce zámerne vyvolať v mestách a obciach rozpočtový chaos.
„Veľmi dobre viem, s akými fiškusmi mám v opozícii dočinenia. Prečo by nám pomáhali? Pre nich by bolo oveľa výhodnejšie vytvoriť chaos v štáte tým, že by prinútili samosprávy zo dňa na deň osekávať rozpočty. Schváliť novelizáciu ústavného zákona je preto v Národnej rade prakticky nemožné,“ zhodnotil premiér.
Máj 2026 naplno odhaľuje limitácie slovenskej rozpočtovej legislatívy, kedy striktný ústavný zákon o dlhovej brzde naráža na politickú a ekonomickú realitu. Robert Fico sa rozhodol pre riskantný, no pragmatický manéver – namiesto hľadania kompromisov s opozíciou využil diery v legislatíve a nulové lehoty na žiadosť o dôveru. Pre mestá, obce a sociálne programy Smeru-SD to znamená dočasnú úľavu, avšak pre ratingové agentúry a finančné trhy ide o jasný signál, že konsolidácia slovenského dlhu bude prebiehať výhradne podľa vládneho scenára, bez ohľadu na ústavné sankčné stropy.
