Európa už nemôže pasívne spoliehať na ochranný dáždnik Washingtonu a musí bezodkladne prevziať plnú zodpovednosť za svoju bezpečnosť. Na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec Forum, ktorá sa tento štvrtok koná v Prahe, to vo svojom kľúčovom prejave vyhlásil český prezident Petr Pavel.

Bývalý šéf Vojenského výboru NATO varoval, že starý kontinent technologicky zaspal v porovnaní s USA či Čínou a v rámci Aliancie potrebuje skutočný presun bremena, nie len kozmetické delenie výdavkov. Zároveň zdôraznil, že pokračujúca vojenská pomoc Ukrajine nie je charitatívnym gestom, ale priamou a pragmatickou investíciou do prežitia európskej bezpečnosti.

Zásadné vyváženie NATO: Európa musí niesť skutočné bremeno

Prezident Petr Pavel vo svojom prejave pred poprednými svetovými diplomatmi a expertmi apeloval na vybudovanie politicky, vojensky aj priemyselne silnejšieho európskeho piliera v rámci NATO. Podľa neho nejde o plnenie príkazov z USA, ale o sebecký strategický a životný záujem samotných európskych štátov. Vyzdvihol úsilie českej vlády, ktorá v roku 2026 garantuje obranné investície na úrovni minimálne dvoch percent HDP.

Tri strategické piliere európskej sebestačnosti podľa Petra Pavla:

  • Presun bremena (Burden-shifting): Európske krajiny musia prejsť od deklaratívneho „zdieľania“ výdavkov k reálnemu prevzatiu operačnej a priemyselnej zodpovednosti za obranu svojich hraníc.
  • Investícia do bezpečnosti: Finančná a materiálna podpora Ukrajiny je jedinou cestou, ako predísť „zlému mieru“. Ak by bola Ukrajina k nemu dotlačená, Európa by čelila destabilizácii a hrozbám po celé desaťročia.
  • Odstránenie byrokracie vo výskume: Na zvrátenie technologického zaostávania nestačí len liať peniaze do rozpočtov, ale je nutné prepájať špičkové vedecké tímy naprieč kontinentom bez administratívnych prekážok.

„Podpora Ukrajiny nie je charita, je to priama investícia do európskej bezpečnosti. Ak bude donútená k zlému mieru, s dôsledkami budeme všetci žiť desaťročia,“ varoval český prezident.

Historické spory a technologické zaspávanie predlžujú krízu

Po skončení prejavu Pavel absolvoval panelovú diskusiu s rešpektovaným americkým generálom vo výslužbe Johnom R. Allenom. Témou boli technológie ako zbrane budúcnosti. Česká hlava štátu otvorene priznala, že Európska únia fatálne podcenila rýchlosť nástupu moderných systémov a inovácií. Kým Čína a Spojené štáty utekajú vpred míľovými krokmi, európsky obranný priemysel sa topí v reguláciách.

Chronologické a inštitucionálne bariéry západnej obrany:

  1. Skúsenosť z rokov 2015 až 2018: Petr Pavel pripomenul svoje pôsobenie na čele Vojenského výboru NATO, kedy sa jeho osobné snahy o prehĺbenie synergie medzi Alianciou a EÚ opakovane zasekli na byrokratickom aparáte.
  2. Blokáda v stredomorí: Užšia koordinácia medzi NATO a EÚ v oblasti európskej bezpečnosti je podľa neho dlhodobo paralyzovaná nedoriešeným bilaterálnym konfliktom medzi Gréckom a Tureckom ohľadom Cypru. Vyriešenie tohto sporu označil za prioritu pre obe inštitúcie.
  3. Akcelerácia v roku 2026: Prezident vyzval na okamžité zrýchlenie investícií do výskumu, vývoja a efektívneho spájania kapacít, aby Európa dokázala konkurovať globálnym veľmociam.

„Európa si včas neuvedomila, aký rýchly nástup technológií bude, a predpokladala, že asi bude mať viac času. Keď vidíme, akým rýchlym tempom sa uberá Čína a Spojené štáty, Európa musí skutočne výrazne zrýchliť,“ konštatoval Petr Pavel na brífingu pred novinármi.

Tohtoročný Globsec Forum v Prahe jasne ukázal, že reflexia európskych elít v máji 2026 naberá na pragmatizme a tvrdosti. Petr Pavel ako rešpektovaná vojenská autorita pomenoval slabé miesta kontinentu bez diplomatických fráz. Spojením varovania pred technologickou hegemóniou Číny a výzvy na definitívne vyriešenie cyperského uzla medzi Gréckom a Tureckom nastavil zrkadlo neschopnosti EÚ konať jednotne. Pre starý kontinent už nejde o akademickú debatu o autonómii, ale o preteky s časom, kde úspech Ukrajiny a modernizácia armád rozhodnú o geopolitickom prežití Európy.