Geopolitické napätie medzi svetovými veľmocami prudko eskaluje. Čína oficiálne vyjadrila plnú podporu Kube a dôrazne vyzvala Spojené štáty, aby voči Havane okamžite prestali uplatňovať ekonomické sankcie a jednostranné právne nástroje. Peking tak reaguje na bezprecedentný krok Washingtonu, ktorý vzniesol obvinenia z vraždy voči 94-ročnému bývalému kubánskemu lídrovi Raúlovi Castrovi. Tento krok vyvolal v diplomatických kruhoch špekulácie, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa pripravuje pôdu pre zmenu režimu v tejto komunistickej ostrovnej krajine.
Čína odmieta nátlak a vyhrážky silou
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun na pravidelnom brífingu ostro skritizoval americkú zahraničnú politiku. Správu o ráznom postoji Pekingu priniesla svetová agentúra AFP. Čína, ktorá patrí medzi hlavných ekonomických a politických spojencov Havany, odmieta akékoľvek vonkajšie zasahovanie do suverenity karibského štátu.
Čínska diplomacia v máji 2026 formulovala tri zásadné požiadavky voči USA:
- Ukončenie represií: Okamžite zastaviť zneužívanie právnych prostriedkov a justičného aparátu USA na politický nátlak proti suverénnym štátom.
- Zrušenie blokády: Ukončiť dlhodobé ekonomické sankcie, vrátane ochromujúcej americkej ropnej blokády, ktorá v posledných mesiacoch uvrhla kubánske hospodárstvo do hlbokej krízy.
- Zákaz hrozieb: Úplne sa zdržať akýchkoľvek otvorených či skrytých vyhrážok použitím vojenskej sily v regióne.
„Čína pevne podporuje Kubu pri ochrane jej suverenity a národnej dôstojnosti,“ deklaroval Kuo Ťia-kchun s tým, že Peking nebude nečinne sledovať destabilizáciu svojho strategického partnera.
Obžaloba za incident z roku 1996 a paralela s Madurom
Stredajšia americká obžaloba voči Raúlovi Castrovi a ďalším piatim osobám sa vracia k tragickej udalosti spred tridsiatich rokov. Súvisí so zostrelením dvoch civilných lietadiel z februára 1996, ktoré patrili kubánskej exilovej skupine sídliacej v USA. Táto organizácia hľadala na mori utečencov, ktorí sa snažili ujsť z komunistického ostrova na člnoch.
Po zásahu stíhačkou MiG-29 kubánskej armády vtedy zahynuli štyria ľudia. Americká justícia preto Castra, ktorý v tom čase pôsobil ako minister obrany, viní z troch závažných deliktov:
- Sprisahanie s cieľom zavraždiť občanov Spojených štátov amerických.
- Štyri prípady vraždy civilných osôb na palube lietadiel.
Súčasný krok Washingtonu vyvoláva silné obavy z vojenskej intervencie. Podľa analýzy agentúry Reuters sa totiž obžaloba Castra nápadne podobá na prípad venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Toho USA obvinili z obchodu s drogami, čo následne 3. januára poslúžilo ako priama zámienka na jeho kontroverzné zajatie špeciálnymi jednotkami priamo v Caracase.
Americký prezident Donald Trump označil obvinenie Castra za „veľký moment“, no nateraz bagatelizoval úvahy o priamej vojenskej akcii na Kube. Raúl Castro, mladší brat vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra, bol prezidentom krajiny v rokoch 2008 až 2018. Hoci v roku 2021 formálne opustil vedenie komunistickej strany, vo veku 94 rokov zostáva vplyvným symbolom režimu.
Máj 2026 tak prináša novú fázu studenej vojny v Karibiku. Kým Biely dom pod vedením Donalda Trumpa využíva historické udalosti a tvrdú ropnú blokádu na systematické oslabovanie komunistickej vlády, Čína vysiela do Washingtonu jasný signál, že Peking za Havanou pevne stojí. Právny precedens z Venezuely ukazuje, že Spojené štáty sa už nezdráhajú zatýkať lídrov iných štátov, čo z Kuby robí potenciálne ďalšie ohnisko globálneho konfliktu priamo pred bránami USA.
