Nemecký kancelár Friedrich Merz prichádza s revolučným a politicky odvážnym plánom, ktorý by mohol zásadne zmeniť fungovanie európskych inštitúcií. Navrhuje, aby Ukrajina získala okamžitý štatút „pridruženého člena“ Európskej únie. Kyjev by tak získal stoličky v Európskej komisii aj v parlamente a vzťahovala by sa naň bezpečnostná doložka o vzájomnej pomoci. Návrh, do ktorého dnes nahliadla agentúra AFP, však naráža na obavy samotných Ukrajincov, že uviaznu na polceste.
Ukrajinský komisár v Bruseli, ale zatiaľ bez hlasovacieho práva
Nemecký kancelár Friedrich Merz zaslal oficiálny list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a šéfovi Európskej rady Antoniovi Costovi. V ňom detailne rozpracoval svoj koncept prechodného obdobia pre brániacu sa krajinu. Uvedomuje si totiž, že plnohodnotná integrácia potrvá roky. Hlavné piliere Merzovho plánu zahŕňajú:
- Zastúpenie na summitoch: Ukrajinský prezident by sa mohol okamžite zúčastňovať na všetkých vrcholných summitoch lídrov EÚ.
- Hlas v exekutíve a parlamente: Kyjev by nominoval svojho vlastného člena Európskej komisie a do Európskeho parlamentu by zasadli ukrajinskí poslanci – v oboch prípadoch však zatiaľ bez práva hlasovať.
- Bezpečnostný dáždnik a peniaze: Na Ukrajinu by sa začala vzťahovať únijná doložka o vzájomnej vojenskej a logistickej pomoci v prípade napadnutia a krajina by získala prístup k vybraným kapitolám rozpočtu EÚ.
„Je zrejmé, že vzhľadom na nespočetné množstvo prekážok, ako aj politickú komplexnosť ratifikačných procesov, nebudeme schopní prístupový proces dokončiť v krátkom čase,“ argumentuje v liste nemecký kancelár. Zároveň dodáva, že si predstavuje politické riešenie, ktoré Kyjev okamžite a podstatne priblíži ku kľúčovým štruktúram Západu.
Orbánov koniec oživil nádeje, no Kyjev sa bojí polovičných riešení
Ukrajina sa snaží urýchliť svoje eurointegračné úsilie od momentu, kedy začala čeliť masívnej ruskej invázii. Dlhé mesiace jej snahy systematicky blokoval maďarský expremiér Viktor Orbán. Jeho nedávny odchod z funkcie predsedu vlády v Budapešti výrazne oživil nádeje Kyjeva a uvoľnil zablokované diplomatické procesy v Bruseli.
Napriek tomu môže Merzova iniciatíva naraziť na vlnu skepticizmu u viacerých európskych partnerov a paradoxne aj na samotnej Ukrajine. Kyjev sa totiž obáva, že ak prijme tento kompromisný model, európski lídri stratia motiváciu dotiahnuť integráciu do konca a krajina zostane natrvalo uviaznutá v „predizbe“ bez reálneho vplyvu na rozhodovanie.
Nemecký kancelár však akékoľvek obavy z odsunutia Ukrajiny na vedľajšiu koľaj odmieta. Zdôraznil, že jeho konečným cieľom zostáva, aby sa krajina stala „plnoprávnym členom“, a preto vyzval na okamžité a bezodkladné otvorenie všetkých vyjednávacích kapitol.
Máj 2026 prináša zásadný posun v debate o rozširovaní EÚ. Friedrich Merz pragmaticky priznáva, že byrokratická mašinéria únie nedokáže absorbovať krajinu vo vojnovom stave zo dňa na deň. Jeho plán „členstva light“ je pokusom dať Kyjevu silné politické a bezpečnostné garancie bez toho, aby sa museli okamžite prepisovať európske zmluvy. Ak tento prelomový nemecký návrh v Bruseli prejde, Ukrajina získa bezprecedentný vplyv na európsku politiku ešte predtým, než na jej území utíchnu zbrane.







