Prezident Spojených štátov Donald Trump avizuje priamy telefonický rozhovor s taiwanským lídrom Laj Čching-tem. Ak sa oficiálny kontakt dvoch úradujúcich hláv štátov uskutoční, pôjde o prelomový diplomatický krok od roku 1979, ktorý môže vyvolať mimoriadne ostrú reakciu komunistickej Číny. Šéf Bieleho domu tak potvrdzuje svoju nevyspytateľnú zahraničnú politiku.

Zásadný zlom v americko-taiwanských vzťahoch

Prezidenti Spojených štátov a Taiwanu spolu na oficiálnej úrovni priamo nekomunikovali od roku 1979, keď Washington oficiálne diplomaticky uznal vládu v Pekingu na úkor Tchaj-peja. Avizovaný telefonát by tak znamenal obrovský obrat v zaužívanej diplomacii.

„Budem s ním hovoriť. Hovorím so všetkými... Budeme na tom pracovať, na tej taiwanskej otázke,“

Povedal to Donald Trump novinárom, keď padla otázka priamo na taiwanského lídra. Skutočnosť, že prezident USA spomenul tento úmysel už druhýkrát v priebehu jedného týždňa, vyvracia špekulácie, že išlo len o prerieknutie po jeho nedávnom stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu. Biely dom a ani čínske veľvyslanectvo vo Washingtone zatiaľ presný termín a témy hovoru nekomentovali.

Zbrane za miliardy a hrozba z Pekingu

Čína dlhodobo považuje Taiwan za svoje vlastné územie a nikdy sa nevzdala hrozby použitia vojenskej sily na opätovné prevzatie kontroly nad týmto samosprávnym ostrovom. Peking preto ostro kritizuje dlhodobú americkú vojenskú podporu, ktorá drží čínsku armádu v šachu.

Fakty o podpore a vojenských dodávkach:

  • Odložený predaj zbraní: Donald Trump po návrate z Číny uviedol, že o najnovšom predaji zbraní Taiwanu za 14 miliárd dolárov ešte definitívne nerozhodol.
  • Historický kontext: Napriek súčasnému váhaniu už Trumpova administratíva v minulosti schválila predaj výrazne väčšieho množstva vojenskej techniky Taiwanu než akýkoľvek predchádzajúci americký prezident.
  • Právny záväzok USA: Na základe zákona Taiwan Relations Act (TRA) z roku 1979 má Washington jasnú povinnosť poskytovať ostrovu obranné kapacity na odvrátenie vojenského nátlaku. Obe komory Kongresu preto na prezidenta tlačia, aby v dodávkach pokračoval.

Taiwanská odpoveď na vojenské tlaky

Taiwanský prezident Laj Čching-te v stredu zdôraznil, že ak by k telefonátu so šéfom Bieleho domu skutočne došlo, jednoznačne by apeloval na zachovanie mieru a súčasného status quo v Taiwanskom prielive. Zároveň by americkú stranu upozornil na agresívne kroky Číny, ktorá masívnou militarizáciou Indopacifiku stupňuje napätie.

„Žiadna krajina nemá právo anektovať Taiwan. Obyvatelia Taiwanu vedú demokratický a slobodný život a demokracia a sloboda by nemali byť považované za provokáciu.“

Prípadný priamy kontakt medzi Bielym domom a Taiwanom bude predstavovať masívnu zaťažkávaciu skúšku pre už aj tak napäté americko-čínske vzťahy. Hoci Donald Trump verejne vyzdvihuje svoje „úžasné“ vzťahy so Si Ťin-pchingom, snaha balansovať medzi geopolitickými záväzkami voči Taiwanu a globálnou mocenskou hrou s Pekingom môže čoskoro naraziť na tvrdú realitu. Ak Washington odobrí spomínaný zmrazený zbrojný balík v hodnote 14 miliárd dolárov, Peking s obrovskou pravdepodobnosťou odpovie bezprecedentnou eskaláciou ekonomického a vojenského tlaku.