Havária v jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011 nespôsobila u zvierat masové mutácie, ako sa pôvodne ľudia obávali. Vyvolala však iný, úplne nečakaný genetický zvrat.

Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Journal of Forest Research odhalila, ako domáce prasatá, ktoré ľudia po evakuácii nechali napospas osudu, natrvalo zmenili divokú populáciu v oblasti.

Keď sa domáce stretne s divokým

Po katastrofe odišli z Fukušimy státisíce ľudí. Z opustených fariem utiekli aj domáce ošípané, ktoré našli ideálne podmienky a úplný pokoj od človeka v opustených lesoch a dedinách. Netrvalo dlho, a začali sa krížiť so svojimi divokými príbuznými – diviakmi.

Havária elektrárne vo Fukušime vyhnala z okolia nielen ľudí, ale aj prasatá. Tie sa v lesoch začali krížiť s diviakmi; Foto: Santiherllor/Shutterstock.com

Vedci v rokoch 2015 až 2018 odobrali vzorky takmer dvom stovkám zvierat, aby zistili, čo presne sa v uzavretej zóne udialo.

Výskum priniesol prekvapivé odhalenia o tom, ako rýchlo dokáže príroda spracovať genetický zásah človeka:

  • Rýchlejšie generácie: Viac ako polovica odchytených krížencov patrila už k piatej alebo staršej generácii narodenej od začiatku havárie. To znamená, že zvieratá sa v oblasti množili výrazne rýchlejšie ako raz za rok, čo je u bežných diviakov zvykom.
  • Super-schopnosť domácich prasníc: Domáce ošípané boli človekom po stáročia šľachtené k tomu, aby mali mladé dvakrát či viackrát do roka a rodili veľké počty prasiat. Zdá sa, že divoké potomstvo tento rýchly reprodukčný cyklus po svojich domácich matkách zdedilo.

Gény diviakov víťazia, stopa po človeku sa stráca

Vedci narazili na zaujímavý paradox. Zvieratá, ktoré preukázateľne pochádzali od zdomácnených samcov a samíc, mali v sebe paradoxne najmenej viditeľných znakov domáceho prasaťa. Ako je to možné?

Odpoveďou je takzvané spätné kríženie. Keďže v prírode bolo oveľa viac diviakov ako domácich prasiat, kríženci sa v ďalších generáciách párili takmer výhradne s čistokrvnými diviakmi. Vďaka tomu, že diviaky s krvou domáceho prasaťa mali mladé oveľa častejšie, ich genofond sa v divokej prírode premiešaval obrovskou rýchlosťou. Gény domáceho prasaťa sa tak v divočine rýchlo zriedili a dominantné vlastnosti diviakov získali navrch.

Genetická injekcia zanechala na diviakoch trvalé následky:

„Kombinácia génov domáceho prasaťa a absencia človeka viedla k explózii populácie. Kým rok po havárii evidovali vo Fukušime približne 6-tisíc diviakov, o deväť rokov neskôr ich počet vystrelil na závratných 36-tisíc.“

Problém pre lesníkov

Hoci sa dnes pôvodné domáce ošípané v divočine prakticky nenachádzajú, ich prienik do divočiny vytvára vrásky na čele ochranárov a lesníkov. Zvieratá s pozmeneným cyklom rozmnožovania sa správajú inak, obsadzujú nové územia a ich obrovský počet mení ráz fukušimských lesov.

Vedci navyše upozorňujú, že diviaky migrujú na veľké vzdialenosti. Keďže žijú v oblastiach kontaminovaných rádioaktívnym céziom, monitorovanie ich pohybu a ich zmenených genetických vlastností bude kľúčové pre plány na opätovné bezpečné osídlenie tejto krajiny ľuďmi.

Modré psy v Černobyle?

V priebehu roka 2025 unikli zvláštne správy aj z ukrajinského Černobyľu. Na mieste havárie jadrovej elektrárne totiž začali pozorovať modro sfarbené psy. Informovali o tom dobrovoľníci z oblasti.

„Minulý týždeň modré neboli. Nevieme, čo to spôsobilo, a snažíme sa ich odchytiť, aby sme zistili viac,“ uviedla dobrovoľnícka skupina Dogs of Chernobyl v jednom z príspevkov na sociálnej sieti.

Dobrovoľníci na sociálnych sieťach uviedli, že hoci je modré sfarbenie srsti psov v Černobyle neprirodzené, zvieratá sú podľa všetkého zdravé a životaschopné. V 30 kilometrovej zóne so zákazom vstupu sa vyskytujú stovky jedincov. Ide o potomkov domácich zvierat, ktoré po sebe zanechali evakuovaní obyvatelia.

Prečítajte si viac: Zvláštne zábery z Černobyľu: Čo sa to deje s miestnymi psami?