Slovenský trh práce čelí v roku 2026 vážnemu paradoxu. Hoci drvivá väčšina firiem pristúpila k plošnému zvyšovaniu platov, viac než tretina zamestnancov nedokáže z mesačnej mzdy nič ušetriť. Ukázal to rozsiahly prieskum Mozaika pracovného trhu 2026, ktorý zrealizovali personálne agentúry Grafton Slovakia a Gi Group HR Services Slovakia.

Finančná neistota v číslach: Tretina ľudí nemá žiadny vankúš

Zber dát prebehol na začiatku roka 2026 (v januári a februári) na reprezentatívnej vzorke 866 zamestnancov a 120 zamestnávateľov. Výsledky odhalili hlboké rozdiely v tom, ako slovenské domácnosti zvládajú mesačné výdavky z aktuálnych príjmov.

Podľa záverov analýzy sa slovenskí pracovníci delia do troch odlišných kategórií:

  • S rezervou vyjde 54 % zamestnancov: Mierne nadpolovičná väčšina dokáže po zaplatení všetkých výdavkov odložiť časť peňazí bokom.
  • Od výplaty do výplaty žije 36 % zamestnancov: Viac než tretina ľudí s mesačnou mzdou síce tesne vyjde, no ostáva úplne bez rezervy.
  • So mzdou nevyjde 10 % zamestnancov: Každý desiatky pracovník má príjem taký nízky, že mu nepokrýva ani základné životné náklady.

„A to je z pohľadu personalistu, ale i ekonomiky pomerne veľká skupina ľudí, ktorí sú ohrození nejakými nečakanými udalosťami,“ varuje projektová manažérka pre služby ľudských zdrojov zo spoločnosti Grafton Jana Vávrová.

Tlak na rast platov: Firmy pridávali, ľudia chcú viac

Nedostatočné finančné zázemie poháňa enormný tlak na zamestnávateľov. Prieskum Mozaika pracovného trhu 2026 potvrdil, že mzdové prehodnocovanie bolo pre firmy kľúčovou témou – mzdu v uplynulom období zvýšilo až 79 % podnikov. Napriek tomuto ústupu je hlad po vyšších príjmoch neutíchajúci a 44 % zamestnancov plánuje v najbližšom čase oficiálne požiadať svojho šéfa o ďalšie zvýšenie platu.

Benefity zažívajú krízu, polovica zamestnancov nemá nič

Prieskum priniesol prekvapivé zistenia aj v oblasti nefinančných odmien. Hoci sa zamestnávatelia často prezentujú pestrou ponukou výhod, realita na pracoviskách je odlišná. Celkovo 53 % pracovníkov uviedlo, že od firmy nedostáva vôbec žiadne benefity.

Ak už firmy nejaké výhody poskytujú (ide o necelú polovicu trhu), ich hodnota je skôr symbolická – najčastejšie dosahuje sumu do 20 eur mesačne. Do popredia sa preto dostávajú odmeny, ktoré zamestnancovi pomáhajú nepriamo. Podľa Jany Vávrovej sú stále žiadané benefity spojené s voľným časom, no extrémne na sile naberá flexibilita. Napríklad práca z domu (home office) nemá priamu finančnú hodnotu, no pre zamestnancov predstavuje neoceniteľný priestor na efektívne usporiadanie osobného a pracovného života.

Zamestnanci odchádzajú aj kvôli nemožnosti kariérneho postupu

Prácu z domu podľa prieskumu využíva aspoň jeden deň v týždni 63 % zamestnancov, žiadny home office nemá 37 % pracovníkov. Pracovať výhradne v kancelárii si vie predstaviť 45 % tých, ktorí pracujú aj z domu. Túto možnosť poskytuje vyše 60 % firiem, zväčša jeden či dva dni v týždni. O zrušení práce z domu uvažuje 18 % spoločností.

„Nestretli sme sa s tým, že by to zamestnanci nevyužívali, pokiaľ možnosť majú. Šesťdesiattri percent zamestnancov má aspoň jeden deň v týždni home office. A do zvyšných 37 % sa zákonite vojdú pracovné profesie, ktoré neumožňujú prácu na diaľku,“ poznamenala Vávrová s tým, že home office je najčastejšie jeden až dva dni v týždni.

Pokiaľ ide o fluktuáciu, najčastejšími dôvodmi, prečo zamestnanci odchádzajú, je podľa 40 % respondentov nemožnosť kariérneho postupu a podľa 38 % chýbajúca vyššia mzda. Zvýšenie mzdy o 20 % by udržalo 26 % zamestnancov. „Štvrtina ľudí uviedla, že uvažuje o odchode preto, že si nie je istá tým, že firma má budúcnosť,“ podotkla pre TASR Vávrová.

Čo sa týka odmeňovania, 53 % žien vníma, že je vyššie u mužov, pričom spomedzi nich má rovnaký názor 30 %. „Ženy vidia, že muži sú inak odmeňovaní na rovnakých pozíciách, ale toho rozdielu sú si vedomí i muži,“ dodala.