V litovskom hlavnom meste a priľahlom regióne dnes dopoludnia vypukla masívna panika. Úrady vyhlásili najvyšší, červený stupeň pohotovosti pre bezprostrednú hrozbu vzdušného útoku. Dôvodom bol podozrivý objekt, ktorý priletel z územia Bieloruska. Do krytov sa museli okamžite evakuovať státisíce civilistov, školy, letisko a dokonca aj kompletné politické vedenie krajiny.

Radarový poplach a štart stíhačiek: 15 minút absolútnej paralýzy

K dramatickému incidentu došlo v stredu v ranných hodinách. Armádne radary zachytili neznámy vojenský objekt pohybujúci sa v tesnej blízkosti bielorusko-litovskej hranice, ktorý smeroval priamo na Vilnius. Podľa vojenských analytikov vykazoval jasné charakteristiky útočného bezpilotného lietadla (dronu). Litovské vzdušné sily okamžite zalarmovali pohotovostné stíhačky NATO, ktoré vystartovali na obranu vzdušného priestoru.

Národné centrum krízového riadenia (NKVC) v máji 2026 aktivovalo všetky varovné systémy, čo v hlavnom meste spustilo nasledujúce núdzové opatrenia:

  • Kolaps dopravy: V celom Vilniuse bola s okamžitou platnosťou kompletne zastavená verejná aj automobilová doprava, vodiči museli opustiť vozidlá.
  • Uzavretie letiska: Medzinárodné letisko Vilnius prerušilo prevádzku, prílety boli odklonené a odlety pozastavené.
  • Evakuácia detí: Všetky základné, stredné a materské školy v regióne museli bleskovo presunúť tisíce žiakov do podzemných krytov.

Prezident aj premiérka v krytoch

Hrozba bola vyhodnotená ako natoľko vážna, že štandardné bezpečnostné protokoly museli uplatniť aj najvyšší ústavní činitelia. Podľa informácií poprednej pobaltskej agentúry Delfi sa do zabezpečených vládnych bunkrov prednostne evakuovali hlava štátu, prezident Gitanas Nauséda, predsedníčka vlády Inga Ruginiené a taktiež predseda parlamentu Juozas Olekas.

Červená výstraha sa spočiatku netýkala len metropoly. Armáda najskôr varovala obyvateľov štyroch kľúčových okresov na severovýchode krajiny priamo pri hraniciach s Bieloruskom – konkrétne išlo o regióny Ignalina, Utena, Švenčionys a Zarasai. Až o niekoľko minút neskôr sa hrozba rozšírila na celú vilniuskú aglomeráciu.

Napätie opadlo približne po štvrťhodine. Úrady oznámili, že bezprostredné riziko pominulo, situácia je pod kontrolou a obyvatelia môžu bezpečne opustiť úkryty. Armáda neskôr celé cvičenie a ostrý poplach označila za nevyhnutný preventívny postup v čase zvýšeného geopolitického rizika.

Máj 2026 tak priniesol doteraz najmrazivejšiu ukážku toho, ako blízko k vojnovej realite majú pobaltské štáty. Hoci incident trval len 15 minút, blesková paralýza trojštvrťmiliónového Vilniusu ukázala, že Litva berie akékoľvek provokácie a hrozby dronov pritekajúce z územia proruského Bieloruska so stopercentnou vážnosťou.