Severoatlantická aliancia (NATO) stojí pred vážnou strategickou dilemou. Najvyšší veliteľ spojeneckých síl v Európe Alexus Grynkewich pripustil, že Aliancia by mohla vojensky zasiahnuť a pomôcť pri odblokovaní strategického Hormuzského prielivu. Kým však nepadne jasné politické rozhodnutie, oficiálne vojenské plány sa nepripravujú. Do napätej situácie medzitým rázne vstupujú európske štáty, ktoré do oblasti na vlastnú päsť vysielajú vojnové lode, zatiaľ čo americký prezident Donald Trump nešetrí ostrou kritikou na adresu svojich spojencov.
Zvažujú zásah, no čakajú na politikov
Situácia okolo uzavretého Hormuzského prielivu si vyžaduje rýchle riešenia. Najvyšší veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe Alexus Grynkewich v utorok novinárom potvrdil, že vojenské štruktúry vývoj pozorne sledujú a možnosť aliančného zapojenia nevylučujú.
„Či o tom premýšľam? Rozhodne áno. Žiadne plánovanie však neprebieha, kým nebude prijaté politické rozhodnutie,“
uviedol Grynkewich k prípadnej vojenskej operácii.
Európa mobilizuje vlastné flotily
Kým centrála NATO s priamym zapojením do konfliktu váha, jednotlivé členské štáty už konajú proaktívne. Cieľom je predovšetkým udržať otvorenú túto kľúčovú dopravnú a ropnú tepnu svetového obchodu. Európske krajiny pod vedením Spojeného kráľovstva a Francúzska intenzívne pracujú na pláne, ako zabezpečiť bezpečný prechod civilných plavidiel nezávisle od USA.
Podľa veliteľa Grynkewicha viaceré európske krajiny zvažujú svoju reakciu, pričom viaceré z nich už do krízovej oblasti vysielajú svoje vojnové lode. Ide konkrétne o tieto štáty:
- Belgicko,
- Francúzsko,
- Nemecko,
- Taliansko,
- Spojené kráľovstvo.
„Všetci sa zhodujeme, že je v našom záujme zabezpečiť slobodu plavby v medzinárodných vodách,“
doplnil veliteľ spojeneckých síl na margo týchto európskych aktivít.
Trumpov tlak a kritika spojencov
Uzavretie prielivu je priamym dôsledkom prebiehajúcej vojny Spojených štátov amerických (USA) proti Iránu. Postoj Washingtonu k spojencom z NATO je pritom plný protikladov. Americký prezident Donald Trump najprv suverénne tvrdil, že USA pri riešení krízy žiadnu pomoc nepotrebujú. Následne však otočil a európskych členov Aliancie ostro skritizoval za ich údajnú pasivitu a nedostatočnú reakciu na konflikt.
Udalosti okolo Hormuzského prielivu obnažujú hlboké trhliny vnútri Severoatlantickej aliancie. Zatiaľ čo Donald Trump vyvíja enormný tlak na to, aby Európa zatiahla časť bezpečnostných nákladov a rizík za americký konflikt s Iránom, NATO ako celok sa logicky snaží vyhnúť inštitucionálnemu zatiahnutiu do vojny, ktorú Washington vyostril. Samostatné námorné misie jednotlivých európskych mocností tak predstavujú diplomatický kompromis – chránia globálne obchodné záujmy starého kontinentu a strategické námorné trasy, no zároveň odmietajú plniť len úlohu poslušného asistenta v Trumpovej blízkovýchodnej ofenzíve.
