Blízky východ opäť balansuje na hrane rozsiahleho vojenského konfliktu. Iránska armáda v utorok ostro pohrozila Spojeným štátom americkým „otvorením nových frontov“ v prípade, že Washington obnoví svoje útoky. Vyhlásenie Teheránu prišlo bezprostredne po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil dočasné odloženie plánovaného vojenského úderu na islamskú republiku.

Irán hrozí novými zbraňami a „sionistickou pascou“

Reakcia iránskych ozbrojených síl na hrozbu amerického bombardovania bola nekompromisná. Hovorca tamojšej armády varoval Biely dom pred unáhlenými krokmi a naznačil, že Teherán disponuje modernými vojenskými kapacitami, ktoré doteraz nenasadil.

Podľa iránskej štátnej agentúry ISNA hovorca armády vyhlásil:

„Ak bude nepriateľ natoľko nerozumný, že opäť padne do sionistickej pasce a spustí novú agresiu proti nášmu milovanému Iránu, otvoríme proti nemu nové fronty, s novým vybavením a novými metódami.“

Teherán týmto vyhlásením jasne cieli nielen na USA, ale tradične obviňuje aj svojho úhlavného regionálneho rivala – Izrael, ktorého vplyv vidí za stupňujúcim sa tlakom Washingtonu.

Trump ustúpil spojencom: Útok odložil na žiadosť Arabského zálivu

Samotnej eskalácii predchádzalo pondelkové prekvapivé vyhlásenie amerického prezidenta. Donald Trump potvrdil, že Spojené štáty mali v pláne spustiť masívny útok na Irán už tento utorok. Operácia však bola v hodine dvanástej pozastavená.

Dôvodom na odklad bol intenzívny diplomatický tlak kľúčových arabských monarchií v regióne, ktoré by v prípade vojny čelili priamej odvete. Podľa Trumpa o zdržanie požiadali tri štáty:

  • Katar – ktorý dlhodobo pôsobí ako diplomatický most medzi Západom a Teheránom.
  • Saudská Arábia – hlavný sunnitský líder v regióne, obávajúci sa o svoju ropnú infraštruktúru.
  • Spojené arabské emiráty – globálne obchodné centrum, ktoré by vojenský konflikt ekonomicky paralyzoval.

Americký prezident zdôraznil, že týmto krokom chce dať finálny priestor na „vážne rokovania“ predtým, než prehovoria zbrane.

Diplomacia v rukách Pakistanu potrebuje viac času

2026 aktívne zapojil aj Islamabad. Úlohu hlavného vyjednávača a sprostredkovateľa medzi znepriatelenými veľmocami prevzal Pakistan, ktorého diplomatické úsilie potvrdil aj hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí.

Katar, na ktorého pôde sa koordinácia odohráva, v utorok varoval pred unáhlenými závermi. Podľa Dauhy si hľadanie kompromisu vyžaduje trpezlivosť. „Podporujeme diplomatické úsilie Pakistanu, ktorý preukázal serióznosť pri spájaní strán a hľadaní riešenia, a veríme, že si to vyžaduje viac času. Chceme ochrániť ľudí v regióne pred tým, aby boli v podstate hlavnými porazenými eskalácie,“ uviedol katarský hovorca na tlačovej konferencii.

Máj 2026 tak prináša mimoriadne krehké prímerie. Kým pakistanskí diplomati pretekajú s časom v snahe doručiť obom stranám prijateľnú dohodu, prst americkej armády zostáva na spúšti a iránske raketové systémy sú v stave najvyššej bojovej pohotovosti.