Snaha europoslanca Branislava Ondruša zasadnúť na stoličku šéfa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) narazila na tvrdú kritiku politickej opozície. Kým donedávna nominant strany Hlas-SD argumentuje bežnou európskou praxou a z materskej strany už vystúpil, europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann varuje pred nebezpečným spolitizovaním odborov. Ich nedeľný diskusný stret v relácii STVR O 5 minút 12 však odkryl aj priepastné rozdiely v pohľade na zahraničnú politiku, daňovú reformu či aktuálnu demografickú krízu.
Spolitizované odbory alebo bežný európsky štandard?
Nezvyčajná ambícia spojiť mandát v Európskom parlamente s predsedníckou funkciou v najväčšej slovenskej odborovej centrále vyvoláva otázniky. Branislav Ondruš v diskusii potvrdil, že pre svoju kandidatúru už formálne opustil rady vládnej strany Hlas-SD a aktuálne disponuje podporou piatich odborárskych zväzov.
„Musím povedať, že v Európskom parlamente máme predstaviteľov odborov. To je akože pomerne štandardné, že najmä za ľavicové strany sedia,“
obhajoval svoj zámer Ondruš.
Jeho oponentka Miriam Lexmann (KDH) si však vôbec nevie predstaviť, ako by dokázal tieto dve náročné pozície v praxi zosúladiť. Najväčšie riziko vidí v strate odborárskej nezávislosti.
„Myslím si, že je lepšie, aby odbory neboli spolitizované. Preto, lebo potom sa aj možno ťažko s takou politickou minulosťou, straníckou minulosťou, bojuje za niektoré veci,“
vyjadrila svoje obavy zástupkyňa kresťanských demokratov.
Cesta do Moskvy a tvrdý stret o ekonomiku
Diskusia sa nevyhla ani ostrej zahraničnopolitickej výmene. Zatiaľ čo Lexmann obvinila premiéra Roberta Fica (Smer-SD), že svojimi krokmi narúša európsku jednotu v otázke ruskej agresie na Ukrajine, Ondruš kontroval apelom na diplomatické riešenie. Premiérovu nedávnu návštevu Moskvy dokonca obhajoval tvrdením, že predseda vlády odovzdal ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi priamy odkaz od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ešte ostrejší kontrast priniesla debata o domácej ekonomike. Vízie oboch politikov sa diametrálne odlišujú:
- Branislav Ondruš: Volá po zásadnej daňovej reforme a zdanení vysokých príjmov. Avizuje tiež presadzovanie nových európskych pravidiel vo verejnom obstarávaní, podľa ktorých by štátne zákazky nemohla získať žiadna firma bez podpísanej kolektívnej zmluvy s odbormi. Zamestnanci vo firmách s odbormi majú podľa neho o 20 až 23 percent vyššie mzdy.
- Miriam Lexmann: Tvrdí, že štát neustále šikanuje podnikateľov, čo ilustrovala na nedávnej mediálnej „kauze langoš“. Upozorňuje, že štát žije výlučne z peňazí daňovníkov a firiem.
„Namiesto toho, aby sa tu vytvorila nejaká atmosféra, že podnikateľ, aj veľké podniky, aj ten malý podnikateľ, aj tí poľnohospodári, že si ich tu vážime. Že oni tu fakt od rána do noci ´makajú´ na to, aby sa tu potom rozhajdákali tieto peniaze nejakými stíhačkami na MDŽ, haciendami, s kukuricami, ´slayádami´ a tak ďalej,“
nešetrila ostrou kritikou europoslankyňa.
Odlev mladých nevyrieši jedno opatrenie
Spoločnú reč našli politici aspoň pri identifikácii problému demografickej krízy. Lexmann upozornila, že hoci je nevyhnutné aplikovať masívnu prorodinnú politiku naprieč všetkými rezortmi, nebude to stačiť, kým budú tri štvrtiny mladých ľudí uvažovať o odchode zo Slovenska.
Ondruš s politickou oponentkou súhlasil v tom, že mladej generácii treba dať doma jasnú perspektívu, avšak zdôraznil, že vláda už na takýchto opatreniach intenzívne pracuje – kľúčové je podľa neho najmä zabezpečenie možností, ako sa postarať o deti.
Nedeľná diskusia dvoch slovenských zástupcov v Európskom parlamente naplno obnažila dva diametrálne odlišné svety. Zatiaľ čo ľavicový europoslanec vidí cestu v silných odboroch, vyššom zdanení a prísnych štátnych reguláciách vo verejnom obstarávaní, konzervatívna pravica bije na poplach pred šikanovaním podnikateľov a netransparentným rozhadzovaním verejných financií. Samotná kandidatúra Branislava Ondruša na post šéfa KOZ však bude v najbližších týždňoch nepochybne jednou z najsledovanejších tém, ktorá otestuje skutočnú nezávislosť a smerovanie slovenských odborov.







