Zatiaľ čo kúpa vlastnej strechy nad hlavou zostáva pre väčšinu Slovákov celoživotnou investíciou, hneď na druhom mieste rebríčka najdrahších nákupov neohrozene kraľujú automobily. Ukázal to najnovší reprezentatívny prieskum, ktorý mapoval, na čo našinci míňajú svoje najväčšie úspory. Výsledky však odhalili aj smutnejšiu ekonomickú realitu – nezanedbateľná časť populácie, predovšetkým samoživitelia a ľudia s nižšími príjmami, si luxus drahého nákupu nemohla dovoliť nikdy v živote.

Autá dominujú, mladí investujú do elektroniky

Na to, aká položka (s výnimkou domu či bytu) predstavovala ich historicky najdrahší nákup, sa v aprílovom online prieskume pýtala renomovaná agentúra AKO. Do merania sa zapojila reprezentatívna vzorka 1 000 respondentov, pričom odpovede priniesli mimoriadne zaujímavý pohľad na nákupné správanie rôznych skupín obyvateľstva.

Absolútnym víťazom sa stalo auto, ktoré ako svoj najdrahší nákup označilo až 56,2 % opýtaných. Štatistiky pri tejto položke ukazujú jasné demografické trendy:

  • kúpu vozidla výrazne nadpriemerne uvádzali muži (66 %),
  • ešte častejšou odpoveďou bola u vysokoškolsky vzdelaných ľudí (70 %).

Druhým najčastejším veľkým výdavkom bola elektronika, ktorú si zvolilo 8,2 % ľudí. Tento typ nákupu bol špecifický najmä pre mladšie ročníky a ľudí, ktorí ešte nečelia plnej finančnej záťaži dospelosti. Najčastejšie túto možnosť vyberali osoby vo veku 18 až 33 rokov (17 %) a ľudia žijúci u rodiny, ktorí sa nepodieľajú na bežných nákladoch domácnosti (až 26 %).

Priepastné rozdiely: Od chudoby po investičné chaty

Kým jedna časť spoločnosti investuje do drahých technológií či vozidiel, prieskum mimoriadne ostro poukázal aj na hlboké sociálne rozdiely na Slovensku.

„Až 15,4 % ľudí v prieskume uviedlo, že si vo svojom živote nikdy nič drahšie nekúpilo. Táto odpoveď odzrkadľuje náročnú finančnú situáciu zraniteľných skupín obyvateľstva,“

vyplýva zo zistení aprílového merania. Tento jav sa týkal predovšetkým týchto rizikových skupín:

  • samoživiteľky a samoživitelia s jedným dieťaťom (až 39 %),
  • osoby bez maturity (24 %),
  • ľudia s mesačným príjmom do 700 eur (22 až 31 %).

Na opačnom konci spektra sa nachádzajú menšie, no o to luxusnejšie nákupné kategórie. Zvyšné percentá si rozdelili položky ako dovolenka (2,5 %), vybavenie domácnosti (1,4 %) či nábytok (1,3 %). Pre 1,2 % respondentov bola najdrahším nákupom rekreačná chata. Neprekvapí, že táto odpoveď dominovala výlučne u vysokopríjmových skupín – spomedzi respondentov s platom nad 3 501 eur ju za najdrahší nákup označilo až 17 % opýtaných.

Prieskum agentúry AKO je tak nielen zrkadlom spotrebiteľských preferencií Slovákov, ale aj presným barometrom ekonomickej nerovnosti. Zatiaľ čo pre strednú a vyššiu triedu sú autá či rekreačné nehnuteľnosti bežným investičným cieľom, pre viac ako pätinu nízkopríjmových obyvateľov zostávajú veľké nákupy absolútnym tabu, čo poukazuje na pretrvávajúce výzvy v sociálnej a mzdovej politike štátu.