Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) si v týchto dňoch pripomína významné historické jubileum. Pred 30 rokmi, 17. mája 1996, bolo slávnostne spustených do trvalej prevádzky všetkých osem jej turbín. Tento monumentálny projekt na rieke Dunaj je nielen najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku, ale radí sa aj k európskej hydroenergetickej špičke. V čase prechodu na udržateľné zdroje zohráva pri stabilizácii slovenskej energetickej sústavy nezastupiteľnú úlohu.

Výkonný gigant a pilier slovenskej energetiky

Elektráreň, ktorú vlastní a v súčasnosti aj prevádzkuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba, sa pýši úctyhodnými technickými parametrami, ktoré z nej robia chrbtovú kosť výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov:

  • disponuje ôsmimi vertikálnymi Kaplanovými turbogenerátormi,
  • každý agregát má inštalovaný výkon 90 MW, čo celkovo predstavuje 720 MW,
  • ročne dokáže vyrobiť v priemere 2 200 GWh elektrickej energie,
  • svojou produkciou pokrýva približne osem až desať percent celkovej spotreby elektrickej energie na Slovensku.

Od prvotnej myšlienky k medzinárodnej kríze

Myšlienkou na skrotenie a využitie Dunaja sa už začiatkom 50. rokov minulého storočia zaoberal profesor Peter Danišovič z dnešnej Slovenskej technickej univerzity. Reálne kontúry však projekt nabral až 16. septembra 1977, keď predsedovia vlád ČSSR a Maďarska podpísali v Budapešti medzištátnu zmluvu o výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Zmluvu následne ratifikovali aj prezidenti Gustáv Husák a János Kádár.

Projekt mal okrem výroby elektriny zabezpečiť prevenciu proti ničivým záplavám (aké boli v rokoch 1954 a 1965) a radikálne zlepšiť plavebné podmienky. V roku 1989 však Maďarsko od stavby nečakane odstúpilo a pozastavilo práce. V tom čase už pritom bolo 85 až 90 percent prác na československej strane hotových. Pod vedením Júliusa Bindera sa tak Československo v roku 1991 rozhodlo dokončiť projekt v rámci takzvaného variantu C bez maďarskej účasti.

„Maďarská vláda 7. mája 1992 vypovedala zmluvu z roku 1977. To slovenská i československá federálna vláda označili za právne neúčinný krok, pretože zmluva neobsahovala ustanovenia o jednostrannom vypovedaní. Definitívnu bodku za sporom dal až Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý 25. septembra 1997 potvrdil platnosť pôvodnej zmluvy a vyhlásil vybudovanie variantu C za oprávnené.“

Prehradenie Dunaja a súčasný stav

Kľúčovým a najemotívnejším momentom bolo samotné prehradenie prirodzeného koryta Dunaja, ktoré sa začalo 24. októbra 1992. Túto udalosť sprevádzali masívne protesty ekologických aktivistov z okolitých krajín. Prvý hydroagregát bol do prevádzky uvedený v októbri 1992, pričom celú elektráreň uviedli do trvalej prevádzky 17. mája 1996. Až do roku 2015 mala prevádzku na starosti spoločnosť Slovenské elektrárne, no po vypovedaní zmluvy štátom prešla plne pod Vodohospodársku výstavbu.

Sústavu Gabčíkovo dnes tvorí celkovo šesť vodných elektrární (vrátane zdrojov v Čunove, Dobrohošti a Mošoni). Zaujímavosťou hlavnej elektrárne zostáva, že bola pôvodne navrhnutá ako regulačná s cieľom prispôsobovať výkon potrebám sústavy. Pre nevybudovanie maďarského stupňa Nagymaros však dnes musí pracovať výlučne v priebežnom režime podľa aktuálnych prietokov v rieke. Napriek tomuto obmedzeniu a desaťročiam medzinárodných sporov je toto vodné dielo aj po 30 rokoch fungovania majstrovským technologickým dielom, ktoré zásadným spôsobom prispieva k energetickej bezpečnosti štátu.