Známa ruská ľudskoprávna aktivistka a dlhoročná disidentka Nina Litvinovová tragicky ukončila svoj život. V zdrvujúcom liste na rozlúčku uviedla, že z vlastnej smrti viní priamo ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho represívny režim. O samovražde osemdesiatročnej bojovníčky za ľudské práva informoval nezávislý web Rádia Sloboda (RFE/RL), pričom správu sprostredkovala TASR.

List na rozlúčku odhalil pocit bezmocnosti

O úmrtí 80-ročnej Litvinovovej síce v polovici mája informovali aj ruské štátne médiá, no vo svojich správach zámerne zamlčali jej celoživotnú angažovanosť v oblasti ochrany ľudských práv. Skutočný dôvod jej odchodu odhalila až jej sesternica, novinárka Marija Slonimová, ktorá na sociálnych sieťach zverejnila úryvok z jej listu na rozlúčku.

Zosnulá disidentka v texte ostro kritizovala a vysvetľovala svoje pohnútky:

  • odsúdila brutálne represie voči odporcom režimu v samotnom Rusku,
  • vyjadrila zúfalstvo z pokračujúcej vojny proti Ukrajine,
  • priznala, že život sa pre ňu stal „neznesiteľným“, keďže už nebola schopná pomôcť trpiacim a umierajúcim ľuďom v oboch krajinách.

V liste konkrétne spomenula aj mená nedávno odsúdených ruských divadelníčok Jevgenije Berkovičovej a Svetlany Petrijčukovej, ako aj ďalších osôb, ktoré medzinárodné spoločenstvo považuje za politických väzňov.

„Snažila som sa im pomáhať, ale už nemám silu a vo dne v noci trpím pocitom bezmocnosti. Hanbím sa, ale vzdala som to. Prosím, odpustite mi,“ napísala vo svojich posledných slovách Nina Litvinovová.

Celoživotný boj, ktorý začal ešte v Sovietskom zväze

Rešpektovaná ruská ľudskoprávna organizácia Memorial pripomenula, že Litvinovová zasvätila svoj život pomoci politickým väzňom už od 60. rokov minulého storočia. Pochádzala pritom z mimoriadne známej a politicky angažovanej rodiny, ktorá bola s ruským disentom úzko spätá.

Jej brat, známy disident Pavel Litvinov, patril do úzkej skupiny odvážlivcov, ktorí sa v auguste 1968 na Červenom námestí v Moskve zúčastnili na historickom proteste proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa. Súrodenci Litvinovovci boli paradoxne vnukmi vplyvného diplomata Maxima Litvinova, ktorý za temnej éry Josifa Stalina pôsobil ako sovietsky minister zahraničných vecí. Tragický odchod Niny Litvinovovej tak uzatvára jednu z významných kapitol ruskej obhajoby ľudských práv.