Iránske Revolučné gardy (IRGC) začali uvoľňovať prísnu blokádu v strategickom Hormuzskom prielive. Cez jednu z najdôležitejších ropných tepien sveta začína pod dohľadom Teheránu preplávať čoraz viac lodí, ktoré pristúpili na nové, kontroverzné bezpečnostné protokoly. Prvou veľkou flotilou, ktorá využila túto „koordinovanú“ plavbu, sa stala skupina viac ako 30 plavidiel, za ktorú loboval Peking.

Plavba výmenou za poplatky a poslušnosť

Hoci Teherán oficiálne odmieta obvinenia z blokády, realita v prielive je pre svetových prepravcov náročná. Plavba, ktorá bola pred vypuknutím vojny vo februári tohto roka prakticky neobmedzená, sa zmenila na prísne riadený proces. Kľúčové fakty o novej situácii zahŕňajú:

  • každá loď musí prejsť povinnou koordináciou s námornými silami IRGC,
  • umožnenie tranzitu je podmienené zaplatením vysokých poplatkov,
  • iránske zdroje otvorene varujú, že strategická úžina je zamínovaná,
  • mnohí experti na medzinárodné právo označujú tieto kroky za porušenie práva na voľný tranzit.

„Po koordinácii s námornými silami Islamských revolučných gárd môže teraz cez Hormuzský prieliv preplávať viac lodí,“ uviedla iránska štátna televízia z prístavného mesta Bandar Abbás.

Čína ako prvá prelomila blokádu

Zmenu kurzu potvrdil aj prejazd veľkej skupiny lodí, ktoré vplávali do prielivu v stredu večer. Podľa iránskych médií išlo o viac ako 30 plavidiel, primárne z Číny, ktoré dostali povolenie na základe priamej žiadosti Pekingu. Podmienkou bolo bezvýhradné prijatie iránskych „riadiacich protokolov“.

Tento precedens naznačuje, že Irán využíva kontrolu nad prielivom ako diplomatickú páku. Kým s Pekingom dokáže Teherán nájsť spoločnú reč, rokovania so Spojenými štátmi o znovuotvorení úžiny pre svetový obchod nateraz nepriniesli žiadny hmatateľný výsledok. Washington pritom naďalej udržiava vlastnú blokádu iránskych prístavov v snahe ochromiť tamojšiu ekonomiku.

Uvoľnenie prechodu pre čínske lode je jasným signálom, že Irán upevňuje svoju dominanciu nad touto námornou cestou. Fakt, že svetoví hráči začínajú akceptovať iránske podmienky a platiť za prejazd, de facto legitimizuje kontrolu Revolučných gárd nad pätinou svetových dodávok ropy. Pre administratívu Donalda Trumpa to predstavuje ďalšiu komplikáciu v snahe o medzinárodnú izoláciu iránskeho režimu a obnovenie bezpečnej plavby v regióne.