Plastové nádoby sú neodmysliteľnou súčasťou našich kuchýň, no odborníci varujú pred ich používaním v extrémnych podmienkach. Opakované zmrazovanie a následné ohrievanie takýchto nádob v mikrovlnke totiž výrazne zvyšuje riziko uvoľňovania mikroplastov priamo do jedla.

Prečo plasty nepatria do mrazničky?

Hoci plastové dózy sú vhodné na bežné skladovanie pri izbovej teplote alebo v chladničke, mráz ich štruktúru mení. Ako pripomína porovnávací portál Which?, pri nízkych teplotách sa oslabuje, čo vedie k štiepeniu neviditeľných mikročastíc. Ak v plastovej nádobe z mrazničky jedlo ohrejete, proces uvoľňovania nebezpečných látok sa ešte viac zintenzívni.

Experti odporúčajú prechod na trvácnejšie alternatívy:

  • Sklenené nádoby určené do mrazničky: Sú odolné voči teplotným zmenám a chemicky neutrálne.
  • Nerezová oceľ: Poskytuje dlhú životnosť a je ideálna na dlhodobé mrazenie bez rizika kontaminácie.

Mikroplasty: Sme „vopred znečistení“?

Mikroplasty sa už našli takmer vo všetkých orgánoch ľudského tela. Tieto látky pritom ovplyvňujú zdravie srdca aj ciev; Foto: chayanuphol/Shutterstock.com

Výskum vplyvu mikroplastov na ľudské zdravie je ešte len v začiatkoch, no doterajšie nálezy sú alarmujúce. Vedci zo Stanford Medicine upozorňujú, že plastové častice sa našli už takmer vo všetkých orgánoch ľudského tela vrátane srdca, mozgu, žalúdka a placenty. Mikroplasty dokonca prenikli už aj do materského mlieka a prvej stolice novorodencov.

Čo hovoria najnovšie výskumy:

  • Riziko pre srdce a cievy: Štúdia publikovaná v The New England Journal of Medicine (marec 2024) ukázala, že pacienti, ktorí mali mikroplasty v tepnách, čelili vyššiemu riziku infarktu, mŕtvice a predčasnej smrti.
  • Vplyv na bunky: Pilotné štúdie naznačujú, že plasty dokážu preniknúť až do vnútra buniek a meniť expresiu génov, čo prispieva k rozvoju cievnych ochorení.
  • Riziko pre deti: Detské orgány sú vo vývoji citlivejšie. Výskum na Stanforde objavil mikroplasty (vrátane teflónu) hlboko v tkanive mandlí u detských pacientov, čo môže súvisieť s nárastom autoimunitných ochorení a problémov so štítnou žľazou.
Prečítajte si aj: Syr a mikroplasty: V ktorom druhu ich je najviac?

Neviditeľný nepriateľ v životnom prostredí

Plast sa vyrába z fosílnych palív a v prírode sa nerozkladá organicky. Postupne sa len drobí na menšie a menšie úlomky – mikroplasty (menšie ako 5 mm) a nanoplasty, ktoré sú ešte nebezpečnejšie. Tieto častice narúšajú schopnosť rastlín a morských organizmov ukladať uhlík, čím priamo zhoršujú klimatickú krízu.

Laboratórne štúdie na bunkách a zvieratách spájajú platy a kontakt s nimi so zápalmi, narušením imunity, metabolickými poruchami a poškodením tkanív. Niektorí odborníci sa domnievajú, že súčasné epidémie obezity, rakoviny a srdcovo-cievnych ochorení môžu súvisieť práve s plastmi, ktoré denne vdychujeme a konzumujeme.

Šokujúce odhalenie: Umývanie zeleniny nestačí, mikroplasty sú hlboko vnútri

Rada na záver: Ak odkladáte jedlo do mrazničky alebo ho zohrievate v mikrovlnke, majte poruke sklenené alebo oceľové nádoby. Je to jednoduchý krok, ktorým výrazne znížite množstvo nežiaducich chemikálií v strave.