Polícia ČR dôrazne varuje pred nárastom prípadov prania špinavých peňazí, do ktorých sú často zapletení nič netušiaci ľudia. Aj nezištná „pomoc“ cudziemu človeku alebo vidina ľahkého zárobku vás môže priviesť pred súd. Za nedbanlivostnú legalizáciu výnosov z trestnej činnosti hrozí až ročné väzenie.
Čo je to legalizácia výnosov?
Trestný čin legalizácie výnosov z trestnej činnosti spočíva v tom, že osoba pomôže ukryť, previesť alebo zastrieť pôvod peňazí pochádzajúcich z kriminality. Podľa českej polície sa prania peňazí môžete dopustiť aj z nedbanlivosti – teda v momente, keď síce neviete, že sú peniaze „špinavé“, ale vzhľadom na okolnosti ste to mali predpokladať.
Typický scenár: „Požičiate mi účet?“
Zločinci vás v rámci podvodu môžu požiadať o „požičanie“ vášho bankového účtu. Následne si z neho vyberú „vyprané“ peniaze; Foto: Hadrian/Shutterstock.com
Polícia pripomína, že páchatelia pri svojej činnosti často využívajú sociálne siete alebo osobný kontakt. Scenár je takmer vždy rovnaký: neznámy človek tvrdí, že má zablokovaný účet alebo kartu, a požiada vás, či si na váš účet môže nechať poslať peniaze, ktoré si potom vyberiete v hotovosti. Za túto láskavosť ponúka odmenu niekoľko tisíc českých korún.
„Takto sa nechala napríklad napáliť cudzinka pracujúca v hoteli na Václavskom námestí. Zoznámila sa s cudzím mužom, ktorý bol z rovnakej krajiny ako ona, a umožnila mu využiť svoj bankový účet,“ píše polícia.
Muž takto previedol žene na účet 200 tisíc českých korún a peniaze okamžite vybral. Neskôr sa ukázalo, že išlo o peniaze z phishingu (podvodná refundácia daní). Ženu následne odsúdili na päť mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Falošné pracovné ponuky
Ďalšou nebezpečnou metódou je legenda o „overení účtu pre výplatu mzdy“. Podvodníci v rámci falošného náboru vyžadujú prístup k internetovému bankovníctvu uchádzača. Hneď ako ho získajú, účet poslúži ako prietokový kanál pre peniaze od obetí falošných investícií alebo podvodov s identitou bankárov a policajtov.
Zlaté pravidlá bezpečnosti
Polícia v súvislosti s rastúcim počtom podvodov pripomína niekoľko pravidiel na bezpečné zaobchádzanie s peniazmi a bankovými účtami:
- Prístup k bankovníctvu: Nikdy nezdieľajte heslá ani prístupy (ani budúcemu zamestnávateľovi).
- Cudzie peniaze: Neprijímajte na účet žiadne platby od neznámych osôb.
- Zakladanie účtov: Nikdy nezakladajte bankový účet na svoje meno pre inú osobu.
- Osobné údaje: Neposkytujte svoje osobné údaje ani ofotené doklady neovereným osobám.
- SIM karty: Nikdy nekupujte SIM karty alebo iné služby na svoje meno pre cudzie osoby.
Dôsledky môžu byť fatálne
Okrem hrozby väzenia (až na 1 rok pri nedbanlivosti) musí odsúdený počítať so zápisom v registri trestov, čo môže ohroziť jeho kariéru. Polícia preto na záver apeluje: „Nenechajte sa zlákať vidinou ľahkého zárobku. Skutočný zamestnávateľ ani seriózny človek od vás prístup k súkromnému účtu nikdy chcieť nebude.“
Aké podvody „letia“ na Slovensku?
Podvodníci na Slovensku útočia aj pomocou falošných aplikácií ako WhatsApp; Foto: rafastockbr/Shutterstock.com
Finančné podvody neobchádzajú v roku 2026 ani Slovensko. Na jeden v apríli upozornila kybernetická spoločnosť ESET, ktorá varovala pred rapídnym šírením škodlivého kódu NGate. Ten cieli na používateľov Android zariadení a slúži na krádež peňazí.
Keďže sa malvér nedostane do Android zariadenia bez aktívnej spolupráce obete, útočníci využívajú prepracovaný systém manipulácie, ktorý prebieha nasledovne:
- útok často začína nečakaným telefonátom od podvodníka, ktorý sa vydáva za zamestnanca Národnej banky Slovenska alebo zastupuje bankovú aplikáciu George od Slovenskej sporiteľne,
- útočník upozorní na vymyslený problém s účtom a presvedčí obeť na inštaláciu falošnej aplikácie cez odkaz na WhatsApp či Telegram,
- po inštalácii NGate (často aj s pomocou aplikácií na vzdialenú správu) je používateľ vyzvaný, aby priložil platobnú kartu k NFC čipu smartfónu,
- posledným krokom krádeže je vyžiadanie a vloženie PIN kódu k platobnej karte priamo do podvodnej aplikácie.
„NGate je príkladom hrozby, pri ktorej útočníci kombinujú sociálne inžinierstvo, škodlivý kód a zneužitie dôvery používateľov. Bez aktívnej spolupráce obete sa NGate do zariadenia nedostane,“ hovorí Lukáš Štefanko, výskumník spoločnosti ESET, ktorý tento nebezpečný škodlivý kód analyzoval.
Stále aktuálne sú aj podvodné telefonáty, v ktorých sa volajúci vydávajú za známych obete. Na takýto prípad v máji upozornila trenčianska krajská polícia. Podľa nej dvaja Česi podviedli 82-ročnú seniorku z Trenčianskych Teplíc a pripravili ju o finančnú hotovosť a šperky.
Páchatelia kontaktovali dôchodkyňu telefonicky pod zámienkou, že jej syn spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej malo dôjsť k zraneniu maloletej osoby. „Tvrdili jej, že syn je zadržaný a na jeho prepustenie je potrebné zaplatiť kauciu vo výške 20 000 eur. Seniorku následne inštruovali, aby pripravila finančnú hotovosť a šperky,“ priblížila policajná hovorkyňa Petra Klenková.
Polícia páchateľov zaistila a navrhla väzobné stíhanie.
